Spisovateľ Anton Baláž má 75 rokov

TASR, 20. septembra 2018 7:02

Debutoval v roku 1971 románom Bohovia ročných období.

Bratislava 20. septembra (TASR) - Patrí k najoceňovanejším slovenským prozaikom. Jeho diela boli sfilmované a preložené do viacerých jazykov. Spisovateľ Anton Baláž sa vo štvrtok 20. septembra dožíva 75 rokov.
Na snímke Anton Baláž si prebral Cenu ministerky kultúry Slovenskej republiky v oblastiach profesionálneho umenia za rok 2017 za dlhoročnú prozaickú tvorbu predovšetkým v oblasti románovej spisby a významnú tvorbu s presahmi do publicistiky, rozhlasovej dramatiky a televíznej a filmovej scenáristiky v Bratislave 14. júna 2018. FOTO TASR - Dano Veselský Foto: TASR

Anton Baláž sa narodil 20. septembra 1943 v Lehote pod Vtáčnikom. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Po skončení štúdia sa stal redaktorom, neskôr šéfredaktorom spoločenského týždenníka Sloboda.

Po novembri 1989 bol šéfredaktorom Slovenského denníka a prvým predsedom Slovenského syndikátu novinárov. V rokoch 1993 až 1994 pracoval v Kancelárii prezidenta SR, neskôr pôsobil ako riaditeľ v Mediálnom informačnom centre a potom v Literárnom informačnom centre.

Debutoval v roku 1971 románom Bohovia ročných období. V čase normalizácie však celý náklad zošrotovali.

"Tému temnejších stránok našej povojnovej histórie som urobil súčasťou už svojho knižného debutu Bohovia ročných období. Písal som ho v roku 1968 a otvorené pomenovanie jej dovtedy zamlčiavaných momentov, konkrétne odvlečenie našich občanov do sovietskych gulagov, boli príčinou stiahnutia knihy z trhu a jej následného zošrotovania. Písal sa už rok 1971, začínala sa normalizácia, mnohé témy, o ktorých sa už v šesťdesiatych rokoch mohlo písať, sa opäť stali tabu, a v podstate to trvalo až do pádu komunizmu," uviedol Anton Baláž v rozhovore pre časopis Knižná revue.

Román napokon opätovne vyšiel až v roku 2003. Medzitým sa Anton Baláž venoval téme Slovenského národného povstania v románoch Sen pivníc (1977) a Tiene minulosti (1978). Jeho knihy Skleníková Venuša (1980) a Tu musíš žiť (1983) zasa odrážali aktuálne spoločenské a ekologické témy, kde bola istá miera kritického tónu predsa len prípustná. Román Tu musíš žiť sa dočkal aj televízneho spracovania, režisérom trojdielneho filmu bol Pavol Haspra.

Nasledovali knihy Kreslo pre dvoch (1986) a Chirurgický dekameron (1989). Po revolúcii v novembri 1989 sa Baláž znovu vrátil k politickým témam v prózach Hijó, kone Stalinove (1992) a Tábor padlých žien (1993). Aj toto dielo v roku 1997 pretavil do filmovej podoby režisér Laco Halama.

"Všetky príbehy kotvili ešte v mojej detskej pamäti, vyrastal som v dosahu i tieni tábora, ktorý vojnový štát zriadil pre internáciu slovenských židov a komunistický režim ho využíval na prevýchovnú izoláciu svojich početných triednych nepriateľov. V  pauze medzi dvoma totalitami v ňom dokonca sústredili niekoľko tisíc karpatských Nemcov určených na odsun či vysídlenie do Nemecka. Až nedávno som sa od ešte žijúcich svedkov, ktorí sa teraz vracajú do svojej pôvodnej domoviny, dozvedel, že v tábore celé mesiace žili (a umierali) v neľudských podmienkach," povedal Anton Baláž.

Nasledovali knihy Kým žiješ, miluj (1995), Kronika šťastných zajtrajškov (1996), Penelopin návrat (1998) a Krajina zabudnutia (2000). Román Nežná volavka (2004) je príbehom zo súčasnej Bratislavy. Ukazuje odvrátenú tvár hlavného mesta s jej obnovenou pouličnou prostitúciou a závislosťou na drogách. V knihe Hriešna Vydrica (2007) spracoval Anton Baláž osudy tejto starej bratislavskej štvrte, v minulosti centra remeselnej prostitúcie.

V decembri 2010 sa do kníhkupectiev dostala Balážova publikácia Pamäti s podtitulom Môj príbeh občana a prvého demokratického prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča.

Anton Baláž je autorom viacerých rozhlasových hier, ocenené boli diela Žiť bez Adama, V hlbokom snehu vašej pamäti a Trhlina.

Prezident SR udelil Antonovi Balážovi v roku 2008 Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za rok 2010 získal za dielo Transporty nádeje. V júni 2013 dostal prémiu Literárneho fondu v kategórii próza za román Prehovor, Ezechiel. Jeho najnovšou knihou je román Povedz slovo čisté z roku 2017, v ktorom Anton Baláž mapuje osudy Štefana Krčméryho.




Téma TASR