Prečo som nikdy nemala odísť na Erasmus...

Blanka Kucharovicová, 20. marca 2019 10:10

Univerzita Komenského v Bratislave je „lídrom“ spomedzi slovenských vysokých škôl. Vďaka bilaterálnym zmluvám, uzavretým s fakultami UK, každoročne vyšle najvyšší počet študentov do zahraničia.

Foto: Blanka Kucharovicová


Bratislava 20. marca (SkolskyServis.sk) - Študijný program Erasmus+ som sa rozhodla využiť i ja. Ako študentka 2. ročníka Katedry žurnalistiky som zimný semester 2018/2019 absolvovala na Univerzite Complutense v temperamentnom Madride v Španielsku.

Hovorí sa, že je krásne mať sny, no podľa mňa je ešte krajšie ich prežiť. Mala som štrnásť rokov a už vtedy, nevediac, čo to Erasmus+ vôbec je, som bola presvedčená, že ho raz absolvujem. A zrazu to prišlo... Teda nie tak zrazu... Prešlo šesť rokov a bola som zavalená hŕbou papierov, zmlúv, certifikátov či testov nadávajúc sama na seba, prečo si zas z jednej strany komplikujem štúdium. Asi práve toto je jeden z tých paradoxov života, prečo mladí radšej zostanú doma. Áno, i keď som písala, že UK otvára dvere kamkoľvek, stále je nás málo v porovnaní s inými štátmi, ktorí túto možnosť využijú a do zahraničia i skutočne vycestujú. Práve o tom celý Erasmus+ je. Dospievajúci sa musia naučiť vyjsť zo svojej komfortnej zóny a stať sa sebestačnými. Netušiac, čo to vôbec zahŕňa, to radšej nechajú tak.
Foto: Blanka Kucharovicová
Podpísaním zmluvy či dvojmesačným hľadaním ubytovania to celé začína. Štúdium na madridskej univerzite sa diametrálne odlišovalo od toho slovenského. Bolo hĺbkové, a nie rozsahové. Teoretické predmety sa viedli praktickou formou, ako napr. predmet Medzinárodných vzťahov mi priniesol diskusie s veľvyslancami spoza „veľkej mláky“, až po Sýriu a Jemen. Ani zďaleka to neznamenalo, že hodiny boli ľahšie absolvovateľné, práve naopak. Bolo to o získaní poznatkov do budúcnosti a nie na pár dní.

Erasmus+ ako študijný program, má okrem vzdelávacej stránky, i tú, ktorá ho robí nezabudnuteľným.
V mojom prípade tam patrilo cestovanie do historickej Granady, slnečnej Sevilly, modernej Valencie, autentického Lisabonu, vínneho Porta; „objavenie“ nových kultúr vďaka kamarátom z celého sveta; španielske „fiesty“; gastronomické či futbalové zážitky a takéto zoznamovanie s iným štátom zároveň pomôže spoznať i seba samého. „Ten, kto vystupoval na začiatku študijného pobytu z lietadla, už nikdy doň opäť nenastúpi rovnaký. Myslela som si, že je to len obyčajná fráza, no nie je. Má v sebe skryté zážitky, ktoré človeka z jednej strany naučia dospieť a z druhej mu ukážu pestrosť, ktorú doposiaľ nezažil.

Erasmus+ so sebou prinášal i množstvo problémov, „šedín“, starostí,... Sama viem, o čom hovorím. Bolo to zopár náročných, no zároveň najúžasnejších mesiacov.

Toto je ten paradox života: „Nikdy som sa nemala vybrať na Erasmus+, nepoznajúc ten pocit, keď ti začne chýbať okrem zahraničného štúdia, množstvo kamarátov z celého sveta i obyčajná madridská ulica.“ Napriek tomu všetkého, to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v živote.

Foto: Blanka Kucharovicová

Blanka Kucharovicová (Filozofická fakulta UK v Bratislave, katedra žurnalistiky)

Som študentkou žurnalistiky. Baví ma ľuďom prinášať nové informácie zo života. Konkrétne sa orientujem najmä na umeleckú stránku.Aktívne ovládam španielsky a anglický jazyk.

Téma TASR