Hovoria mu aj európske San Francisco

Blanka Kucharovicová, 25. marca 2019 9:38

Portugalský Lisabon si získal srdcia mnohých ľudí. Každoročne ho navštívi viac ako päť miliónov turistov a ich počet stále rozkvitá... Oplatí sa doň vybrať?

Bratislava 25. marca (SkolskyServis.sk) - Veľkomesto. Mysle väčšiny z nás zavalí dynamit slov ako: hluk, smog, stres, zápchy, bilbordy na každom kroku a životný stereotyp, keď ľudia vnímajú len rannú kávu a moment líhania si do postele ubití ako psi. Presný opak v sebe nesie rozmanitý Lisabon. Jeho diverzita ľudí pohltí. Okrem románskych či barokových pamiatok návštevníkom ponúkne plavbu loďkou cez rieku Tejo na druhú stranu mesta, surfovanie pár minút od mesta a v noci ich nadchne bohémskym nočným životom, napr. v štvrti Bairro Alto.

Lisabon - hlavné mesto Portugalska, počet jeho obyvateľov presahuje 2,5 milióna. Šum mora, promenády plné pouličných spevákov, melancholický hudobný štýl fado, aleje stromov, „biele“ čisté uličky vás naplnia pokojom v duši. Jednou vetou, jeho atmosféru prekoná málo čo. Dokonca sa na chvíľu človeka zmocní istý pud neistoty, či mesto, ktorým práve prechádza, je San Francisco, Paríž alebo brazílske Rio de Janeiro... Prečo je to tak?
Asi málokto tuší, že Golden Gate má v Európe takmer identickú dvojičku.

Lisabon Foto: Blanka Kucharovicová


Most 25. apríla, navrhnutý tým istým architektom ako práve sanfranciský, je pýchou mesta. Pomenovali ho po Karafiátovej revolúcii, ktorá konečne Portugalsku priniesla dlho očakávanú demokraciu. Turistov prekvapí i Most Vasco de Gama. Ak sa ním rozhodnú vojsť do centra mesta, už vtedy zostanú rozčarovaní. Ide totiž o najdlhší most Európy merajúci 17 kilometrov. Nad mestom sa vypína impozantná socha Krista (Cristo Rei), ktorú nechal zhotoviť samotný lisabonský kardinál chvíľu po tom, čo sa vrátil zo svojej cesty z Brazílie. Socha ani zďaleka nie je jedinou pamiatkou týčiacou sa nad mestom. Výťah svätej Justíny (Elevador de Santa Justa) vás vyvezie 45 metrov do výšky a pohľad na mesto je len váš. Navrhol ho žiak Gustáva Eiffela v podobnom štýle, v akom je veža v Paríži. I Hrad svätého Juraja (Castelo do Sao Jorge), ako Arabmi postavená pevnosť v polovici 12. storočia, ponúkne Lisabon ako na dlani. Impozantnými výhľadmi sa dá kochať i z Belémskej veže (Torre de Belém), ktorá spolu s pamätníkom moreplavcov pripomína Portugalcom zámorské objavy, ktoré ich celosvetovo preslavujú dodnes.

Nezablúdiť do lisabonskej reštaurácie, baru či kaviarne by bol hriech. Už z diaľky cudzinec zacíti zvláštnu vôňu, tiahnucu sa pozdĺž celého mesta, ktorá vyvrcholí v cukrárni starej skoro 200 rokov. Antiga Confeitaria de Belém skutočne ukáže, čo znamená mať „nebíčko v papuľke“. Pastel de Nata, na prvý pohľad pripomínajúci obyčajné slovenské „lístkové koláče“, vás až po zvyšok výletu bude „provokovať“ svojou špecifickou chuťou.
No po strmých kopcoch a šikmých uličkách, ktorými sa Lisabon pýši, to jednoducho stojí za to.

Lisabon Foto: Blanka Kucharovicová


Keď sme pri nich, čo tak odviesť sa jednou z mestských električiek? Väčšina z Vás si pomyslí, načo sa do takej hlúposti púšťať a strácať čas. Ich jemný zápach zažívate predsa každodenne v tých bratislavských na ceste do školy alebo do práce. Lisabonské sú však magické. Niektoré majú viac ako 90 rokov... Nepochopiteľným je i fakt, že jazdia po kopcoch s 90-stupňovým uhlom, ... dobre, nebudem preháňať, je to o trochu menej, no nemajú k nim ďaleko a previesť sa nimi po historickej časti mesta Alfama jednoducho stojí za to.

Lisabon, taký nenápadný a zároveň nenahraditeľný. Paríž, Rím, Londýn, Miláno, mestá omnoho viac preslávené, a pritom s ním rovnocenné. Pri odchode z tejto portugalskej metropoly, náhodou si prečítajúc grafit na stene: „Zaľúbila som sa do miest, ktoré som predtým nikdy nevidela a do ľudí, ktorých som tam stretla,“ som si uvedomila, že Lisabonu jednoducho nič nechýba. Každý, kto prekročí jeho hranicu a vráti sa domov, si okrem krásnych pamiatok odnesie i pocit vďaky za dobrosrdečných ľudí, ktorých tam spoznal. A práve o tomto to celé je, no nie?

Lisabon Foto: Blanka Kucharovicová

Blanka Kucharovicová (Filozofická fakulta UK v Bratislave, katedra žurnalistiky)

Som študentkou žurnalistiky. Baví ma ľuďom prinášať nové informácie zo života. Konkrétne sa orientujem najmä na umeleckú stránku.Aktívne ovládam španielsky a anglický jazyk.

Téma TASR