Spoznajte Beckov a jeho hradné hospodárstvo a vyhrajte knihu povestí

Školský servis, 25. marca 2019 14:10

Hrad Beckov v spolupráci s Čachtickým hradom vyhlasujú veľkú súťaž o jednodňový výlet. Súťaž pozostáva z deviatich úloh, v ktorých budú bodované triedy ako celok.

Hrad Beckov/vydavateľstvo AlleGro

Beckov 25. marca (SkolskyServis.sk ) – Slovensko je krajina hradov a úchvatné ruiny impozantných kamenných strážcov v našej krásnej prírode v nás prebúdzajú rôzne romantické predstavy. Život na hrade však nebol taký jednoduchý, ako by sme si možno prestavovali. Na hradoch sa síce zabávalo aj hodovalo, ale aj bojovalo a pracovalo. V týchto pevnostiach však bývalo veľmi často chladno a ľudia sa tam nie vždy cítili pohodlne. Navyše, bolo úplne bežné, že na hradoch bývali aj zvieratá, čo značne ovplyvňovalo stredoveký život.
Prítomnosť zvierat na hrade však bola vždy veľmi dôležitá, lebo slúžili ako zdroj obživy aj v tých najťažších časoch či počas obliehania. Archeológovia odhadujú, že najväčším zdrojom mäsa boli práve domáce zvieratá, a to až 90 %, a divina predstavovala iba okolo 6 až 8 %. Veľmi obľúbený bol však aj rybolov.

Foto: Hrad Beckov


Obyvatelia stredovekej Európy boli vyslovene „mäsožraví“ a netýkalo sa to iba bohatých pánov, ale aj obyčajní ľudia jedli pomerne veľa mäsa. Napríklad v Nemecku sa v 15. storočí skonzumovalo priemerne 100 kg mäsa na osobu ročne, čo po odrátaní pôstnych dní predstavuje asi pol kilogramu mäsa denne pre jedného obyvateľa, a to aj vrátane detí. Bola to teda naozaj veľká porcia mäsa.

Beckovské hradné hospodárstvo

Svoje hospodárske budovy mal v minulosti aj Beckovský hrad. Postavené boli v 14. storočí na Dolnom nádvorí a nachádzali sa pri obvodovom hradnom múre. Ak by sme sa vrátili v čase späť, v kamenných domčekoch by sme objavili remeselnícke dielne, priestory pre hradnú posádku a služobníctvo, ale aj rôzne stajne či chlievy, v ktorých žili zvieratá.

Panstvo sa tu však nezdržiavalo a čas radšej trávili vo svojich honosných komnatách v hornej časti hradu. Neraz tu však vysadli na svojho obľúbeného koňa a vydali sa na poľovačky do okolia Považského Inovca, ktorým holdoval najmä povesťami opradený Stibor zo Stiboríc, ktorý žil na Beckovskom hrade.

Foto: Hrad Beckov


Život služobníctva bol však iný. Museli vstávať veľmi zavčasu, aby všetko stihli pripraviť, kým sa zobudí panstvo. Ženy sa zvŕtali v hradnej kuchyni a upratovali, muži sa zas starali o hospodárske zvieratá. Najväčšiu starostlivosť však venovali práve koňom. Tie boli totiž vtedy najrýchlejším dopravným prostriedkom, a preto aj veľmi drahé a vzácne.

Po týchto kamenných domčekoch však dnes niet ani stopy, keďže hrad vyhorel. Na dolnom nádvorí však počas rekonštrukcie hradu vyrástli domčeky, v ktorých dnes nájdete rôzne expozície.

A vrátilo sa sem aj hradné hospodárstvo, ktoré budete môcť obdivovať aj počas tejto turistickej sezóny. Uvidíte tu ovečky, prasiatka, zajace, kravičku aj zopár kačiek a sliepok. Sledovať môžete aj hradného hospodára, ktorý s koníkom a povozom bude chodiť kosiť čerstvú trávu na okolité svahy. Zvieratká budete môcť aj nakŕmiť a popri tom sa o nich dozviete rôzne zaujímavosti. Môžete sa povoziť aj na poníkovi a vychutnať si aj ukážky sokoliarov s dravcami. Zažijete tak atmosféru ako z čias stredoveku, keď bol hrad plný panstva, ale aj služobníctva, vojakov a zvierat.

Povesť o bielej húske

O Beckovskom hrade existuje aj málo známa povesť o bielej húske. Hovorí sa, že na hrade žila pani Alžbeta, ktorá sa z okna svojej komnaty často dívala na biele húsatko v neďalekom potoku. A v duchu si vravela, že by chcela mať také malé dieťatko, lebo to jediné jej v živote chýbalo. Hradný pán František bol totiž často na poľovačkách a na cestách a jej túžba byť matkou sa nenaplnila.
Jedného dňa sa však rozhodla, že sa na tú húsku ide pozrieť osobne. Tu pri vode zbadala matku s chlapcom a malým dieťatkom zabaleným v plachtičke. Alžbeta si vravela, aká je to nespravodlivosť, že tá sedliačka má dve deti a ona ani jedno. Navrhla jej teda, aby jej jedno z nich predala. Chudobná žena s tým však nesúhlasila a radšej zutekala.

Hradnej pani však deti z mysle neschádzali a rodinu stále sledovala. Jedného dňa, keď sa matka od nich vzdialila, potajomky sa prikradla, schytila dieťa v plachtičke a ušla s ním na hrad. Darmo sedliačka hovorila vojakom svoje ponosy a prosby, aby ju do hradu vpustili, k synovi sa nedostala.

Medzitým Alžbeta chlapčeka vychovávala ako svojho vlastného. Keď sa však vrátil hradný pán, od služobníctva rýchlo zistil, že to nie je jeho syn a že ho Alžbeta žena ukradla. „Bodaj by si sa zmenila na tú bielu hus, ako je tá v potoku!“ vyriekol neuvážene v zlosti. Len čo jeho slová odzneli, po jeho žene Alžbete nebolo ani stopy. Bola tam iba biela húska, ktorá odvtedy lieta okolo Beckovského hradu a čaká dobrú dušu, ktorá by ju vyslobodila spod tohto prekliatia.

Povesť o bielej húske a ďalšie zaujímavosti si môžete prečítať v publikácii Tajuplné povesti o slovenských hradoch a zámkoch, ktorú do súťaže venovalo vydavateľstvo AlleGro. Stačí, ak správne zodpoviete nasledovné otázky, odpovede ako trieda zašlete na mail sutaz@hrad-beckov.sk a kniha môže byť vaša. Zároveň súťažíte aj o školský výlet na hrady Beckov a Čachtice, kde môžete zažiť deň plný dobrodružstva.

Foto: Hrad Beckov


Súvisiace články:
Súťaž: Vyhrajte pre triedu špeciálny výlet na hrady Beckov a Čachtice

Téma TASR