Vynálezca Wolfgang von Kempelen skonštruoval šachový automat

TASR, 23. januára 2014 7:30

Postavil vodné čerpadlo pre Bratislavský hrad a pre mesto navrhol pontónový most cez Dunaj.

Bratislava 23. januára (TASR) – Vynálezca, technik, priekopník hydrotechniky, prekladateľ a publicista Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval šachový automat, prvý písací stroj pre nevidiacich a hovoriaci stroj. Postavil vodné čerpadlo pre Bratislavský hrad a pre mesto navrhol pontónový most cez Dunaj. Vo štvrtok si pripomenieme 280. výročie jeho narodenia.
"šachový automat" Turek, ako spomienka na bratislavského rodáka, vynálezcu, konštruktéra a polyhistora Wolfganga von Kempelena, ktorý ho pôvodne zhotovil pre rakúsko-uhorskú cisárovnu Máriu Teréziu v roku 1770 Foto: TASR



Johann Wolfgang von Kempelen sa narodil 23. januára 1734 v Bratislave, kde na rohu ulíc Dunajská a Klemensova dodnes stojí meštiansky dom, v ktorom Johann Wolfgang von Kempelen prežil veľkú časť života. Jeho otec Engelbert Kempelen bol vysokým colným úradníkom, ktorého povýšili do šľachtického stavu. Johann Wolfgang von Kempelen študoval filozofiu a právo v Györi a vo Viedni. Ovládal osem jazykov, okrem rodnej nemčiny a úradnej latinčiny všetky hlavné svetové jazyky a maďarčinu a slovenčinu.

Krátko po skončení štúdií sa stal tajomníkom uhorskej dvorskej komory. Panovníčka Mária Terézia ho vymenovala za riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku. V tomto úrade sa okrem zmodernizovania banských zariadení zaslúžil o vytváranie lepších pracovných podmienok pre baníkov, čo sa odrazilo na vyššej produktivite práce. Dozeral aj na kolonizáciu Banátu vyľudneného po invázii Turkov. Zaviedol tu pestovanie ľanu a postavil fabriku na výrobu súkna.

Kempelenove mimoriadne schopnosti sa prejavili aj v jeho vedecko-technických nápadoch. Zvesť o jeho technickej zručnosti prenikla aj do dvorných kruhov. V parku cisárskeho zámku Schönbrun vo Viedni skonštruoval vodomet a keď na Bratislavskom hrade vyschla studňa, vytvoril technicky náročný systém čerpadiel, ktorým sa prečerpávala voda z podhradia na hrad. Vybudoval systém zavlažovacích zariadení na Žitnom ostrove.

Výzvou sa pre Kempelena stali iluzionistické predstavenia s magnetizmom na viedenskom dvore. Rozhodol sa, že aj on pripraví niečo podobné. O pol roka prišiel so svojím šachovým automatom, ktorým sa preslávil vo svete. Automat, tvorený figúrou Turka v životnej veľkosti, sediacou za skriňou so šachovnicou, bol schopný riešiť zložitejšie šachové úlohy. V šachových partiách mnohokrát porazil svojich súperov, ktorými boli aj významné osobnosti tej doby ako Katarína II. či Benjamin Franklin. Pokusy o podvody riešil Turek vrátením figúrky na predošlú pozíciu alebo zmietnutím figúrok zo šachovnice.

Tajomstvo Turka (pod týmto názvom neskôr automat precestoval svet s rôznymi majiteľmi) sa nikdy nepodarilo uspokojivo vyriešiť. Keďže sa nezachoval, možno sa len domnievať, že bol ovládaný človekom malého vzrastu ukrytým v dômyselne zostrojenej skrinke. Konštrukcia kĺbových mechanizmov a ďalšie technické detaily automatu však predstavovali vrchol jemnej mechaniky obdobia. Kempelenov Turek očaril aj spisovateľa Edgara Allana Poea, ktorý ho spomínal v poviedke Von Kempelen a jeho objav.

Kempelen sa zaoberal aj výskumom ľudskej reči. V roku 1791 vydal priekopnícke dielo Mechanizmus ľudskej reči, v ktorom sa venuje pôvodu reči, anatómii a fyziológii hlasových orgánov. Pre jeho progresívne názory ho označili za zakladateľa fonetiky (náuky o ľudskej reči). Posledná verzia jeho prístroja na simuláciu ľudskej reči, na ktorom pracoval približne 20 rokov, sa údajne zachovala a od roku 1906 je exponátom múzea v nemeckom Mníchove. Zostavil aj stroj na písanie pre nevidiacu speváčku Mariu Paradiseovú.

V roku 1796 Johanna Wolfganga von Kempelena po strate priazne dvora vo veku 62 rokov penzionovali. Po ôsmich rokoch, 26. marca 1804 zomrel vo Viedni, kde je aj pochovaný.





Téma TASR