Vynálezca Wolfgang von Kempelen skonštruoval šachový automat

TASR, 23. januára 2014 7:30

Postavil vodné čerpadlo pre Bratislavský hrad a pre mesto navrhol pontónový most cez Dunaj.

Bratislava 23. januára (TASR) – Vynálezca, technik, priekopník hydrotechniky, prekladateľ a publicista Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval šachový automat, prvý písací stroj pre nevidiacich a hovoriaci stroj. Postavil vodné čerpadlo pre Bratislavský hrad a pre mesto navrhol pontónový most cez Dunaj. Vo štvrtok si pripomenieme 280. výročie jeho narodenia.
"šachový automat" Turek, ako spomienka na bratislavského rodáka, vynálezcu, konštruktéra a polyhistora Wolfganga von Kempelena, ktorý ho pôvodne zhotovil pre rakúsko-uhorskú cisárovnu Máriu Teréziu v roku 1770 Foto: TASR



Johann Wolfgang von Kempelen sa narodil 23. januára 1734 v Bratislave, kde na rohu ulíc Dunajská a Klemensova dodnes stojí meštiansky dom, v ktorom Johann Wolfgang von Kempelen prežil veľkú časť života. Jeho otec Engelbert Kempelen bol vysokým colným úradníkom, ktorého povýšili do šľachtického stavu. Johann Wolfgang von Kempelen študoval filozofiu a právo v Györi a vo Viedni. Ovládal osem jazykov, okrem rodnej nemčiny a úradnej latinčiny všetky hlavné svetové jazyky a maďarčinu a slovenčinu.

Krátko po skončení štúdií sa stal tajomníkom uhorskej dvorskej komory. Panovníčka Mária Terézia ho vymenovala za riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku. V tomto úrade sa okrem zmodernizovania banských zariadení zaslúžil o vytváranie lepších pracovných podmienok pre baníkov, čo sa odrazilo na vyššej produktivite práce. Dozeral aj na kolonizáciu Banátu vyľudneného po invázii Turkov. Zaviedol tu pestovanie ľanu a postavil fabriku na výrobu súkna.

Kempelenove mimoriadne schopnosti sa prejavili aj v jeho vedecko-technických nápadoch. Zvesť o jeho technickej zručnosti prenikla aj do dvorných kruhov. V parku cisárskeho zámku Schönbrun vo Viedni skonštruoval vodomet a keď na Bratislavskom hrade vyschla studňa, vytvoril technicky náročný systém čerpadiel, ktorým sa prečerpávala voda z podhradia na hrad. Vybudoval systém zavlažovacích zariadení na Žitnom ostrove.

Výzvou sa pre Kempelena stali iluzionistické predstavenia s magnetizmom na viedenskom dvore. Rozhodol sa, že aj on pripraví niečo podobné. O pol roka prišiel so svojím šachovým automatom, ktorým sa preslávil vo svete. Automat, tvorený figúrou Turka v životnej veľkosti, sediacou za skriňou so šachovnicou, bol schopný riešiť zložitejšie šachové úlohy. V šachových partiách mnohokrát porazil svojich súperov, ktorými boli aj významné osobnosti tej doby ako Katarína II. či Benjamin Franklin. Pokusy o podvody riešil Turek vrátením figúrky na predošlú pozíciu alebo zmietnutím figúrok zo šachovnice.

Tajomstvo Turka (pod týmto názvom neskôr automat precestoval svet s rôznymi majiteľmi) sa nikdy nepodarilo uspokojivo vyriešiť. Keďže sa nezachoval, možno sa len domnievať, že bol ovládaný človekom malého vzrastu ukrytým v dômyselne zostrojenej skrinke. Konštrukcia kĺbových mechanizmov a ďalšie technické detaily automatu však predstavovali vrchol jemnej mechaniky obdobia. Kempelenov Turek očaril aj spisovateľa Edgara Allana Poea, ktorý ho spomínal v poviedke Von Kempelen a jeho objav.

Kempelen sa zaoberal aj výskumom ľudskej reči. V roku 1791 vydal priekopnícke dielo Mechanizmus ľudskej reči, v ktorom sa venuje pôvodu reči, anatómii a fyziológii hlasových orgánov. Pre jeho progresívne názory ho označili za zakladateľa fonetiky (náuky o ľudskej reči). Posledná verzia jeho prístroja na simuláciu ľudskej reči, na ktorom pracoval približne 20 rokov, sa údajne zachovala a od roku 1906 je exponátom múzea v nemeckom Mníchove. Zostavil aj stroj na písanie pre nevidiacu speváčku Mariu Paradiseovú.

V roku 1796 Johanna Wolfganga von Kempelena po strate priazne dvora vo veku 62 rokov penzionovali. Po ôsmich rokoch, 26. marca 1804 zomrel vo Viedni, kde je aj pochovaný.





Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac