Štúrovci sa pred 175 rokmi dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny

TASR, 11. júla 2018 6:51

Predstavitelia mladej generácie evanjelických vzdelancov (štúrovci) prerokovali podobu spisovného slovenského jazyka.

Hlboké/Bratislava 10. júla (TASR) - Evanjelická fara v Hlbokom sa do povedomia ľudí dostala predovšetkým po príchode Jozefa Miloslava Hurbana a bola jeho pôsobiskom celých 45 rokov až do jeho smrti v roku 1888. Usporadúvali sa tu porady a schôdzky národovcov, bola dejiskom mnohých historických udalostí.

Na snímke busty (zľava) Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr v Múzeu slovenských národných rád Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Pamätným bolo pred 175 rokmi stretnutie Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu a Ľudovíta Štúra 11. - 16. júla 1843, keď sa dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenského nárečia. Na počesť tejto udalosti sa nachádza na fare pamätná tabuľa.

Predstavitelia mladej generácie evanjelických vzdelancov (štúrovci) prerokovali podobu spisovného slovenského jazyka. Jeho základom sa stalo stredoslovenské nárečie, ktoré považovali za najrozšírenejšie medzi slovenským obyvateľstvom, a tým aj najprijateľnejšie. Vybrali jazyk ľudových vrstiev aj preto, aby povýšili kultúrnu a vzdelanostnú úroveň všetkých Slovákov.

Prostredníctvom kodifikovania spisovnej slovenčiny štúrovci prezentovali, že Slováci tvoria svojbytný kmeň (národ) spoločenstva slovanských národov. Tak sa štúrovci dostali do rozporu so staršou generáciou evanjelických vzdelancov, ktorú reprezentoval Ján Kollár a ktorá hovorila o československej národnej jednote.

Kodifikovaním spisovnej slovenčiny štúrovci nadviazali na katolíckych bernolákovcov, ktorí uzákonili na základe kultúrnej západoslovenčiny prvýkrát spisovný jazyk. Aj z týchto dôvodov odišli Štúr, Hurban a Hodža v dňoch kodifikovania spisovnej slovenčiny za bernolákovským básnikom Jánom Hollým na Dobrú Vodu, aby im odobril ich rozhodnutie, čo on aj úprimne dojatý urobil. Mladá generácia bernolákovcov novú slovenčinu s radosťou uvítala, čo verejne prezentovala na stretnutí spolku Tatrín na rímskokatolíckej fare v Čachticiach 9 a 10. augusta 1847.

Udomácnenie terajšieho spisovného jazyka sprevádzali rôzne počiatočné bolesti, predovšetkým pokiaľ ide o ustálenie gramatiky. Hlavný iniciátor spisovného jazyka Ľudovít Štúr presadzoval zásadu "píš, ako počuješ" (fonetický pravopis). Až neskôr, v októbri 1851, sa odohrala hodžovsko-hatalovská reforma štúrovskej slovenčiny, ktorá dala základ jej dnešnému pravopisu.

Nová kodifikovaná slovenčina preukázala svoju životaschopnosť už vo svojich počiatkoch okolo roku 1843. Svoje diela v nej písali Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič Samo Chalupka a ďalší predstavitelia predovšetkým z výnimočnej generácie štúrovcov.

Kodifikácia v roku 1843 upevnila aj vtedajšiu integritu Slovákov.





Téma TASR