Od vykonštruovaného procesu s Clementisom a Löblom uplynulo 65 rokov

TASR, 20. novembra 2017 6:45

Od začiatku monsterprocesu s československými komunistickými funkcionármi uplynie v pondelok 20. novembra 65 rokov.

Bratislava 20. novembra (TASR) – Medzi obvinenými boli aj Slováci Vladimír Clementis a Eugen Löbl.

Vykonštruované politické procesy v 50. rokoch 20. storočia patrili k tragickým stránkam povojnovej histórie v bývalej Československej republike (ČSR).

Celá koncepcia týchto procesov vychádzala z potrieb sovietskej zahraničnej politiky. Odvíjala sa od teórie generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Josifa Vissarionoviča Stalina o zostrovaní triedneho boja, ktorá sa transformovala do tézy o prenikaní nepriateľov do vedenia komunistických strán. Jej obeťami sa stali postupne vedúci funkcionári zo všetkých komunistických strán v sovietskom bloku.

Prípravu politických procesov v Československu mali na starosti členovia Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a sovietski poradcovia. ŠtB pracovala bez kontroly a vytvorila akési samostatné ministerstvo bezpečnosti.

Proces s Rudolfom Slánským a trinástimi vysokými funkcionármi Komunistickej strany Československa (KSČ) sa konal práve v roku 1952. Obvinení boli z tzv. buržoázneho nacionalizmu, nepriateľského postoja voči Zväzu sovietskych socialistických republík a z intelektuálneho pomeru ku komunistickej strane. Proces sa skončil 27. novembra 1952.

Štátny súd, pred ktorý obžalovaní predstúpili, odsúdil na trest smrti 11 obžalovaných. Boli to Rudolf Slánský, Bedřich Geminder, Ludvík Frejka, Josef Frank, Vladimír Clementis, Bedřich Reicin, Rudolf Margolius, Otto Fischl, Otto Šling, Karel Šváb a André Simone. Zvyšní traja obžalovaní (Artur London, Eugen Löbl a Vavro Hajdů) dostali doživotný trest. Rozsudky smrti boli vykonané 3. decembra 1952 vo väznici na Pankráci (časť Prahy) a ich popol príslušníci ŠtB rozsypali na poli neďaleko Prahy.

Prokurátori sa neskôr bránili výhovorkou, že obžalovaní sa ku skutkom priznali. Boli to však priznania vynútené mučením.

Vyšetrovaní museli desiatky hodín stáť čelom k stene alebo neustále pochodovať. Nedovolili im spať alebo ich často budili. Dochádzalo aj k fingovaným popravám, kde obeti nahovorili, že má poslednú hodinu života. Takto "spracované" ľudské trosky sa priznali ku všetkému a podpísali hocičo. Niektorí obvinení sa museli svoje "priznania" učiť naspamäť, text niekoľkokrát opakovať, bifľovať sa otázky a odpovede, ktoré potom odrecitovali pred súdom.

Vladimír Clementis (20.9.1902-3.12.1952) bol slovenský politik a publicista. Po vyštudovaní práva na Univerzite Karlovej v Prahe pôsobil ako advokát v Bratislave. Od roku 1924 bol členom KSČ, v roku 1939 ho z KSČ vylúčili pre nesúhlas so sovietsko-nemeckým paktom, v roku 1945 bol do strany opäť prijatý. V rokoch 1939-1945 sa zúčastnil na zahraničnom odboji vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve, v rokoch 1945-1948 bol štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí, v rokoch 1948-1950 bol ministrom zahraničných vecí ČSR. Popravený bol 3. decembra 1952. Rehabilitovali ho v roku 1963.

Eugen Löbl (14.5.1907-8.8.1987) bol národohospodárskym poradcom exilového československého ministra zahraničia Jana Masaryka. Do KSČ vstúpil ešte pred druhou svetovou vojnou. Od roku 1945 pôsobil ako námestník ministra v rezorte zahraničného obchodu v českej Prahe a v tejto funkcii zotrval až do svojho zatknutia v roku 1949. V novembri 1952 bol odsúdený za velezradu, vyzvedačstvo a sabotáže na doživotie. Z väzenia sa dostal v roku 1960, bol rehabilitovaný a mohol vykonávať svoju prácu ekonomického špecialistu. Do bratislavskej pobočky Štátnej banky československej nastúpil v apríli 1964 ako jej riaditeľ. Uvoľnenie cenzúry a krátky závan slobody v roku 1968 mu umožnili napísať knihu s názvom Svedectvo o procese s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánskym. Čítal ju každý, kto chcel poznať pravdu o podstate komunistickej ideológie. Po obsadení bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) v auguste 1968 vojskami Varšavskej zmluvy, Eugen Löbl emigroval a usadil sa v Spojených štátoch amerických (USA), kde pôsobil ako profesor ekonómie a politických vied na viacerých univerzitách. Stal sa aj podpredsedom Svetového kongresu Slovákov. Zomrel 8. augusta 1987 v New Yorku (USA).



Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac