Chronológia udalostí, ktoré predchádzali vzniku tzv. Slovenského štátu

TASR, 14. marca 2019 8:00

Slovenský štát sa od prijatia ústavy 21. júla 1939 premenoval na Slovenskú republiku (1939 - 1945).

Dr. Jozef Tiso u ríšského kancelára Adolfa Hitlera 13. marca 1939. Archív TASR Foto: TASR


Bratislava 13. marca (TASR) - K vyhláseniu samostatného tzv. Slovenského štátu prišlo 14. marca 1939 po návrate Jozefa Tisa z nemeckého Berlína a po následnej demisii vlády premiéra Karola Sidora a hlasovaní poslancov na mimoriadnej schôdzi slovenského snemu. Slovenský štát sa od prijatia ústavy 21. júla 1939 premenoval na Slovenskú republiku (1939 - 1945).

TASR prináša výberovú chronológiu historických udalostí, ktoré predchádzali vzniku tzv. Slovenského štátu.


4. 3. 1938 - Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) predložila v Prahe senátu návrh na riešenie česko-slovenských vzťahov v spoločnom štáte, požadujúci aj uznanie osobitného slovenského národa a ustanovenie slovenského parlamentu.


12. - 13. 3. 1938 - Nacistické Nemecko zabralo Rakúsko, čím sa Slovensko ocitlo priamo na hraniciach Tretej ríše.



15. 3. 1938 - Československý prezident Edvard Beneš odmietol diskutovať o autonómii Slovenska.



19. 8. 1938 - V Prahe poslanci HSĽS predložili Národnému zhromaždeniu návrh zákona o autonómii Slovenska.



12. 9. 1938 - V Norimbergu na zjazde Nemeckej národnosocialistickej strany sa Adolf Hitler ultimatívne dožadoval práva na sebaurčenie pre tri a pol milióna Nemcov v ČSR.



14. 9. 1938 - Konrad Henlein v osobitnom vyhlásení požiadal o odstúpenie českého pohraničia Nemecku.



23. 9. 1938 - Vláda ČSR vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a odmietla požiadavky na odstúpenie pohraničia s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom.



26. 9. 1938 - Noví slovenskí ministri predložili na zasadnutí vlády slovenské národné požiadavky.



29. - 30. 9. 1938 - Predstavitelia Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska v Mníchove podpísali dohodu, na základe ktorej musela ČSR odstúpiť Nemecku pohraničie s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom a nastolila sa aj požiadavka riešiť otázky maďarskej a poľskej menšiny.



1. 10. 1938 - Vláda ČSR prijala mníchovský diktát a poľské územné nároky, čím sa Poľsku odstúpilo 221 štvorcových kilometrov územia Slovenska.



5. 10. 1938 - Prezident Edvard Beneš abdikoval.



6. 10. 1938 - Na stretnutí popredných politických predstaviteľov Slovenska v Žiline, zorganizovanom vedením HSĽS, bolo prijaté vyhlásenie o autonómii Slovenska. Ešte v ten istý deň pražská vláda vymenovala Jozefa Tisa za ministra pre správu Slovenska.



7. 10. 1938 - Pražská vláda vymenovala ďalších štyroch slovenských ministrov.



9. 10. 1938 - Päťčlenná prvá autonómna vláda Slovenska na čele s Jozefom Tisom sa v Bratislave slávnostne ujala moci.



22. 11. 1938 - V Prahe prijalo Národné zhromaždenie ústavný zákon o autonómii Slovenska.



30. 11. 1938 - Národné zhromaždenie zvolilo v Prahe za československého prezidenta Emila Háchu.



18. 12. 1938 - Uskutočnili sa voľby do slovenského snemu.



18. 1. 1939 - V Bratislave sa konalo prvé zasadnutie slovenského snemu.



20. 1. 1939 - Prezident Emil Hácha menoval novú, šesťčlennú vládu Slovenska na čele s Jozefom Tisom.



12. 2. 1939 - Skupina popredných českých politikov sa na podnet generála Aloisa Eliáša stretla v Nouzove pri Unhošti a dohodla sa na potrebe vojenského zákroku na Slovensku.



21. 2. 1939 - Premiér Jozef Tiso predniesol programové vyhlásenie slovenskej vlády, ktoré proklamovalo budovanie Slovenského štátu slovenským národom.



1. 3. 1939 - V Prahe na zasadnutí ministerskej rady českí predstavitelia odmietli viaceré slovenské požiadavky vrátane finančných a žiadali, aby sa slovenská vláda otvorene vyjadrila, či chce zotrvať v spoločnom štáte, alebo nie.



9. 3. 1939 - Na zasadnutí česko-slovenskej vlády jej predseda Rudolf Beran obvinil slovenských ministrov z protištátneho separatizmu. Tajná polícia najprv zadržala Karola Sidora, potom ho odviedla k prezidentovi, ktorý mu oznámil, že pozbavil úradu predsedu slovenskej vlády Jozefa Tisa a ďalších troch slovenských ministrov, čím moc prešla na ministra Pavla Teplanského.



9. - 10. 3. 1939 - České velenie armády a žandárstva začalo večer 9. marca na Slovensku násilnú akciu, realizovanú pod stanným právom, vyhláseným v Banskej Bystrici divíznym generálom Bedřichom Homolom. V Bratislave vojsko v súčinnosti so žandármi obsadilo policajné riaditeľstvo, vládnu budovu, rozhlas a ďalšie verejné budovy. Boli internovaní poprední zástancovia rýchleho osamostatnenia Slovenska. Hoci akcia sa mala uskutočniť bez použitia zbraní, pri nepokojoch 10. marca došlo k streľbe. Incident v Bratislave si vyžiadal dva ľudské životy.



10. 3. 1939 - Výkonný výbor predsedníctva HSĽS na čele s Jozefom Tisom v Bratislave odsúdil Prahou riadenú akciu armády a žandárstva na Slovensku. Po rokovaní predsedníctva slovenského snemu odcestoval predseda snemu Martin Sokol do Prahy s ústretovými návrhmi.



11. 3. 1939 - Prezident Emil Hácha vymenoval novú, sedemčlennú slovenskú vládu na čele s Karolom Sidorom bez Jozefa Tisa.



12. 3. 1939 - Slovenský premiér Karol Sidor odmietol požiadavku nemeckých vyjednávačov na okamžité osamostatnenie Slovenska.



13. 3. 1939 - Jozef Tiso a Ferdinand Ďurčanský rokovali v nemeckom Berlíne s ministrom zahraničných vecí Joachimom von Ribbentropom a Adolfom Hitlerom. Na tomto stretnutí Hitler oboznámil Tisa s úmyslom obsadiť Čechy, a ak Slováci nechcú byť obsadení tiež, majú okamžite vyhlásiť samostatnosť, ktorú bude garantovať Nemecko. Tiso však odmietol vyhlásiť samostatnosť prostredníctvom nemeckého rozhlasu v Berlíne a ešte z Berlína požiadal vtedajšieho prezidenta Československej republiky Emila Háchu, aby na 14. marca zvolal poslancov Snemu Slovenskej krajiny na mimoriadne zasadnutie.



14. 3. 1939 - Po informácii Jozefa Tisa o jeho rozhovoroch v nemeckom Berlíne, Snem Slovenskej krajiny, zvolaný na mimoriadne zasadnutie prezidentom Emilom Háchom, prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie vojnovej samostatnej Slovenskej republiky tzv. Slovenského štátu.



15. 3. 1939 - V priebehu dňa bolo územie Čiech a Moravy obsadené nacistickým Nemeckom.



16. 3. 1939 - Nacistický vodca Adolf Hitler vydal na Pražskom hrade Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava na okupovanom českom území. Štatút protektorátu bol vypracovaný bez akejkoľvek účasti českej strany.



21. 7. 1939 - Od prijatia ústavy sa Slovenský štát premenoval na Slovenskú republiku (1939 - 1945).





Téma TASR