Rozhlasová rozprávkarka „teta“ Viera Bálinthová milovala kanastu

TASR, 2. októbra 2015 7:51

Po Hele Krčméryovej bola druhá, ktorá naživo každý večer rozprávala deťom rozprávky.

Martin/Bratislava 2. októbra (TASR) – Vieru Bálinthovú nazývali "herečkou bez javiska". Bola známa svojím rozhlasovým dramatickým prejavom. Po Hele Krčméryovej bola druhá, ktorá naživo každý večer rozprávala deťom rozprávky. Neskôr sa poslucháčom prihovárala ako Ružena Bieliková v rozhlasovom seriáli Čo nového, Bielikovci? Bola prvou televíznou hlásateľkou Československej televízie v Bratislave. V piatok 2. októbra uplynie 105 rokov od jej narodenia.
Viera Bálintová Foto: TASR

Viera Bálinthová (rodená Straková) sa narodila 2. októbra 1910 v Martine. Pochádzala z významnej slovenskej divadelníckej rodiny. Jej starý otec z otcovej strany Ján Straka zakladal divadlo v Báčskom Petrovci v srbskej Vojvodine. Druhý starý otec z maminej strany Ján Šipka bol hlavným organizátorom ochotníckeho divadla v Martine, hrával aj v Levočskom divadle Štúrovskej mládeže. Viera Bálinthová už od malička hrávala so starými rodičmi v ochotníckom divadle. Po presťahovaní sa do Bratislavy vyštudovala obchodnú akadémiu a pracovala najprv ako úradníčka v Tatrabanke.

Neskôr sa presťahovala do Košíc. Aj tu hrávala v ochotníckom divadle a pracovala v rozhlase ako úradníčka (1938-1949). Bola členkou Dramatickej družiny košickej odbočky Radiojournalu. Zoznámila sa tu so svojím prvým manželom a v roku 1941 sa im narodila dcéra Elena (Elena Petrovická, slovenská herečka). Manželstvo dlho nevydržalo, rozviedli sa. Vrátila sa do Bratislavy a postupne sa z pomocnej hlásateľky v Československom rozhlase vypracovala na režisérku, členku a vedúcu Rozhlasového hereckého súboru a vedúcu Detskej rozhlasovej dramatickej družiny (1951-1975). Vydala sa za rozhlasového pracovníka a prekladateľa Jána Bálintha (bývalý oblastný riaditeľ Československého rozhlasu v Bratislave).

Ťažiskom rozhlasovej práce V. Bálinthtovej bolo dramatické vysielanie. V rokoch 1951-1960 sa venovala interpretácii rozprávok. Poslucháči si ju veľmi obľúbili za postavu Ruženy Bielikovej v rozhlasovom seriáli Čo nového, Bielikovci? Účinkovala aj vo filme a televízii. Diváci ju videli ako hlavnú sestru v Dome na rázcestí (1959) či Paštinskú v Nylonovom mesiaci (1960).

Viera Bálinthová patrila aj k zakladateľom bratislavského televízneho vysielania pre deti a mládež. Od roku 1966 sa venovala pedagogickej činnosti a v Detskej rozhlasovej dramatickej družine vychovávala malých hercov. Pracovala v rôznych spolkoch (Živena, Matica slovenská, Slovenský klub).

Bálinthovej dcéra, herečka Elena Petrovická s vnučkou Alexandrou tvrdia, že mala ťažký život. "Veľmi veľa pracovala a nezabudnuteľnosť si vybudovala sama svojou láskavosťou a poctivosťou. Bola vlastne modelom modernej samostatnej ženy, ktorá všetko zvládne sama". Jej vášňou bola kanasta, ktorú chodili ku nim hrávať aj jej kolegovia z rozhlasu. Mala obrovský zmysel pre humor a vedela sa smiať aj sama zo seba.

"Skončil sa už príbeh ten, skryl sa opäť do písmen", týmito slovami Viera Bálinthová denne končila čítanie rozprávok. Jej životný príbeh sa skončil 27. februára 1999 v Bratislave. Dcéra Elena s manželom Ivanom Petrovickým (bývalý riaditeľ Divadla SNP v Martine, Slovenského národného divadla v Bratislave, Divadla Andreja Bagara v Nitre) z vďačnosti o nej nakrútili v Slovenskej televízii dokument.




Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac