Veľkonočný pondelok sa u nás tradične spája s oblievačkou

TASR, 17. apríla 2017 7:27

Územím Slovenska prechádza pomyselná kultúrna hranica medzi západnou časťou Európy s rozšírenou obyčajou jarného šibania a východnými oblasťami, kde prevažuje polievanie.

Foto: TASR


Bratislava 17. apríla (TASR) - Posledným dňom sviatkov Veľkej noci je Veľkonočný pondelok, ktorý sa u nás tradične spája s obyčajou kúpania či oblievania vodou a šibania dievčat a žien veľkonočným korbáčom.

Územím Slovenska prechádza pomyselná kultúrna hranica medzi západnou časťou Európy s rozšírenou obyčajou jarného šibania a východnými oblasťami, kde prevažuje polievanie.

Na Slovensku považujeme za domáce obidva tieto veľkonočné zvyky. Do polovice 20. storočia bolo však na západe rozšírené šibanie, na strednom a východnom Slovensku prevažovalo kúpanie a oblievanie, iba na juhozápadnom Slovensku boli známe obidve tieto obyčaje.

Oblievačka (iné názvy: polievačka, kúpanie, kúpačka, kuparska) je zvyk spočívajúci v polievaní dievčat a mladých žien vodou. V 50. rokoch 20. storočia bolo však polievanie vodou čiastočne nahradené kropením voňavkami. Pôvod tejto tradície pochádza ešte z predkresťanského obdobia, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti.

Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Oblievačka a šibačka sa začínala hneď po polnoci alebo v skorých ranných hodinách Veľkonočného pondelka. Hlúčiky mládencov chodili po domoch, v ktorých žili dievčatá, aby ich mohli pooblievať čerstvou, studenou vodou. No a ako to už býva, veľa vody dievku nepotešilo a nepotešilo ju ani, keď ju oblievači obišli.

Odmenou pre kúpačov bolo pripravené pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno alebo pálenka. Niekde mládenci dostali maľované vajíčka - kraslice, stuhy na korbáče, menší chlapci dostávali cukrovinky a v súčasnosti dostávajú aj peniaze.

Na celom Slovensku sa oblievačka a šibačka končila zvyčajne pred obedom, popoludní sa už nepatrilo chodiť polievať.

Voda, zeleň a vajíčka, symboly Veľkonočného pondelka, si dodnes uchovávajú svoju znakovú funkciu nositeľov a sprostredkovateľov nového života a zdravia.






Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac