Mnohé úvahy vedca Ciolkovského predbehli svoju dobu

TASR, 17. septembra 2017 8:31

Ciolkovskij sa zaoberal teóriou raketovej techniky, ale nemal zdroje na postavenie kozmickej rakety.

Iževsk/Bratislava 17. septembra (TASR) - Ruský vedec, významný priekopník teórie raketových letov, zakladateľ kozmonautiky Konstantin Eduardovič Ciolkovskij sa narodil pred 160 rokmi 17. septembra 1857 dedinke Iževsk v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR).
Konstantin Eduardovič Ciolkovskij Foto: Wikipedia

Ciolkovskij sa zaoberal teóriou raketovej techniky, ale nemal zdroje na postavenie kozmickej rakety. Začiatkom 20. storočia vypracoval návrhy rakiet poháňaných kvapalným vodíkom a kyslíkom. Veľmi sa podobajú tým, ktoré sa používajú v súčasnosti. Poukazoval tiež na to, že na prekonanie gravitačného poľa Zeme budú potrebné viacstupňové rakety a navrhol ich usporiadanie jednu na druhej, alebo umiestnenie vedľa seba. Uvažoval o palivách vhodných pre rakety, o chladení spaľovacích komôr, o stabilite raketového systému. Upozornil na gravitačné preťaženie pri lete do kozmu i na ochranu pred stavom bez tiaže. Ciolkovskij popustil uzdu svojej fantázii, odhadoval, sníval a ponúkal.

Na pamiatku stého výročia jeho narodenia 4. októbra 1957 vypustili v bývalom ZSSR prvú umelú družicu Zeme Sputnik 1.

Skromný, prácou naplnený život Konstantina Eduardoviča Ciolkovského sa začal 17. septembra 1857 v zapadnutom kúte cárskeho Ruska, v dedinke Iževsk v rodine lesníka poľského pôvodu. Ako desaťročný po chorobe skoro úplne ohluchol. Vzdelával sa doma, jeho spoločníkmi sa stali knihy. Zostrojoval modely, študoval a sníval, uvažoval nad príčinami javov. Otec ho poslal na štúdiá do ruskej Moskvy. Bez finančných prostriedkov, často o chlebe a vode, pracovitý a húževnatý Konstantin Eduardovič Ciolkovskij strávil štúdiom v moskovských knižniciach tri roky.

V roku 1879 zložil externé skúšky a stal sa učiteľom matematiky a fyziky. Vyučoval v Borovsku a tu, ďaleko od vedeckých centier, osamotene bádal. Svoju prvú vedeckú prácu, v ktorej sa zaoberal kinetickou teóriou plynov, zaslal ruskej fyzikálno–chemickej spoločnosti v Petrohrade. Keď mu chemik, tvorca periodickej tabuľky chemických prvkov Dmitrij Ivanovič Mendelejev oznámil, že jeho zistenia sú známe už 25 rokov, mladého Ciolkovského to nezlomilo a pokračoval vo svojej práci. Vedecká spoločnosť, ohromená intelektuálnou nezávislosťou mladého provinčného učiteľa, prijala Ciolkovského za svojho člena. V roku 1892 sa Ciolkovskij presťahoval do Kalugy, kde tiež učil a pokračoval vo svojich astronautických bádaniach.

Aby mohol robiť experimenty, postavil vzduchový tunel, prvý v Rusku, na testovanie svojich aerodynamických modelov. Musel pritom siahnuť na rodinné imanie – ani členstvo vo vedeckej spoločnosti mu neprinieslo finančnú podporu. Vystaval a otestoval viac ako 100 modelov kozmických plavidiel a potom sa dostavil úspech – spoločnosť mu poslala 470 rubľov. Ciolkovskij postavil väčší vzdušný tunel a experimentoval ďalej. Jeho život stále viac pohlcovalo bádanie.

V roku 1896 vydal svoje najväčšie dielo o astronautike – Výskum kozmického priestoru pomocou reaktívnych motorov. Po sérii nešťastí, ktoré ho postretli začiatkom 20. storočia (samovražda syna, ale aj povodeň, pri ktorej prišiel o veľkú časť vedeckej techniky), nasledovalo odmietnutie jeho vedeckej práce. Celokovové modely kozmických lodí sa na Astronautickom kongrese v Petrohrade stretli s totálnym nezáujmom.

Ocenenie prišlo po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii (VOSR - 1917). V roku 1919 ho zvolili do Socialistickej akadémie (neskoršej Akadémie vied ZSSR) a Ciolkovskij pokračoval vo výskume. Všetky výsledky svojej práce odkázal vlasti.

Aj keď sa v niektorých Ciolkovského vedecko-technických i fantastických názoroch nachádzajú i veľmi naivné predstavy a omyly, mnohé jeho úvahy úspešne predbehli dobu a pripravili pôdu pre kozmické úspechy Sovietskeho zväzu.

Ciolkovskij zomrel 19. septembra 1935 v Kaluge, iba dva dni po svojich 78. narodeninách.

Zanechal po sebe knižky, brožúry, rukopisy. Desiatky prác potvrdzujú jeho krédo - urobiť čosi užitočné pre ľudí, neprežiť život nadarmo, posunúť ľudstvo čo len o málo vpred. Jeho súborné dielo vyšlo v štyroch zväzkoch.

Hlavný konštruktér kozmických lodí v ZSSR Sergej Pavlovič Koroľov o ňom povedal: Konstantin Eduardovič Ciolkovskij bol človekom žijúcim ďaleko v budúcnosti svojho storočia, ako má žiť každý skutočný a veľký vedec.

Ruská vláda podporila v roku 2015 návrh Amurskej oblasti pomenovať mesto, ktoré vyrastie pri kozmodróme Vostočnyj, po vedcovi Konstantinovi Ciolkovskom.




Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac