Piatok trinásteho dal názov aj známej slovenskej komédii

TASR, 13. júla 2018 7:00

Piatok trinásteho sa považuje za smolný deň.

Bratislava 13. júla (TASR) - Dôvody sú rôzne: historické pramene uvádzajú napríklad fakt, že pri poslednej večeri bolo trinásť ľudí a Ježiš bol ukrižovaný na Veľký piatok. Inou okolnosťou je prenasledovanie a likvidácia tisícov templárov za vlády francúzskeho kráľa Filipa VI. Veľmajstra templárov Jacquesa de Molay zatkli práve v piatok 13. októbra 1307, aby ho v roku 1314 postavili pred inkvizičný súd a odsúdili na smrť za kacírstvo.
Foto:

Azda pre spojenie s témou poverčivosti a náboženskej upätosti, má názov "V piatok trinásteho" aj slovenská komédia režiséra Paľa Bielika z roku 1953. Považuje sa za prvý slovenský film realizovaný vo filmových štúdiách na bratislavskej Kolibe.

"Slovenské filmy ako napríklad Vlčie diery sa dovtedy nakrúcali v rôznych provizórnych ateliéroch. Film V piatok trinásteho však ako prvý zabiehal kolibské ateliéry a je príznačné, že ho dali robiť práve Paľovi Bielikovi, ktorý bol v tom čase zaručený profesionál a bola istota, že film za každých okolností dokončí," uviedla pre TASR filmová historička Petra Hanáková.

Zadanie pre režiséra bolo totiž takmer nerealizovateľné, urobiť komédiu, aby bola vtipná a zároveň socialistická. Socialistická komédia je však sám o sebe protirečivý termín a Bielikovi sa podľa kritiky podarilo urobiť skôr komédiu "bezzubú".

"Bielik bol autorským režisérom a zvykol si sám písať aj scenáre. Keď mu scenár napísal niekto iný, nebol s tým uzrozumený a väčšinou si ho prepracoval. A keď nebol celkom stotožnený ani so svojím vlastným scenárom, podpísal ho pseudonymom Ján Bukva. Aj film V piatok trinásteho má uvedeného ako scenáristu Jána Bukvu. Recenzenti, ktorí netušili, že on a Bielik sú tá istá osoba, potom film hodnotili slovami – Ján Bukva je slabý scenárista, ale Bielik ako profesionál film dotiahol najmä situačným humorom," povedala Petra Hanáková.

Samotný film mal zobrazovať zápas medzi dvoma svetmi. Ten starý a buržoázny reprezentuje hlavný hrdina s biblickým menom Adam Rebro ako pobožný a malomeštiacky úradník (Ondriš Jariabek), ktorý odchádza do penzie a tlačí svoje deti do svojich predstáv o živote. Ibaže syn (František Dibarbora) už medzitým pracuje ako komunálny údržbár a dcéra (Eva Krížiková) sa zasa učí za lodníčku. Obe deti si navyše vyberú partnerov, ktorí nezodpovedajú otcovmu vkusu. Až v závere počas svadby hrdina pochopí, že sa svet nezadržateľne mení.

"Kritika potom filmu vytkla, že nie je šťastné zobraziť prerod človeka na 60-ročnom penzistovi. Dôvodom, prečo sa V piatok trinásteho divákom stále páči, zrejme je, že ide o typický film pre pamätníkov a ideológia z neho až tak veľmi nekričí. Bielik doň obsadil svojho obľúbeného Ondriša Jariabka a Oľgu Adamčíkovú, čo boli vtedajší profesionalizovaní ochotnícki herci, z mladšej generácie tu hral František Dibarbora a Eva Krížiková. Navyše diváci môžu vo filme vidieť zábery v vtedajšej Bratislavy, centrum mesta, ruinu Bratislavského hradu, Dunaj a jeho nábrežie, vináreň U Františkánov, či vilovú štvrť pod Slavínom, kde hlavný hrdina býva. Vďaka tejto atmosfére má film príjemnú retrokvalitu," dodala filmová historička Petra Hanáková s tým, že s tematikou piatku trinásteho sú možno oveľa viac späté americké horory.

Strach z piatku 13. má pomenovanie ako paraskavedekatriafóbia alebo paraskevidekatriafóbia ako špeciálna forma triskaidekafóbie, teda fóbie (strachu) z čísla trinásť. Piatky trinásteho pripadajú na mesiace, ktoré sa začínajú v nedeľu a opakujú sa priemerne raz či dvakrát v priebehu roka, výnimočne aj tri razy (napríklad v rokoch 2012 a 2015). Budúci piatok 13. na nás čaká až v septembri 2019.


Téma TASR