Svet: Historický kalendár na 16. júla

TASR, 16. júla 2018 6:15

Pondelok 16. júla 2018. Je to dvadsiaty deviaty pracovný týždeň a 197. deň roka 2018.

Foto:TASR


Bratislava 16. júla (TASR) -


SVET - OSOBNOSTI


1194 - Narodila sa sv. KLÁRA z ASSISI, zakladateľka františkánskej ženskej rehole klarisiek. Zomrela 11.8.1253.

1796 - Narodil sa francúzsky maliar CAMILLE COROT, celým menom Jean-Baptiste Camille Corot, ktorý mal veľký vplyv na vznik impresionizmu. Zomrel 22.2.1875.

1872 - Narodil sa nórsky polárny bádateľ a cestovateľ ROALD ENGELBERT GRAVNING AMUNDSEN, ktorý ako prvý dosiahol južný pól. Pravdepodobne zahynul 18.6.1928.

1896 - Narodil sa nórsky politik a diplomat TRYGVE HALVDAN LIE, prvý generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN). Zomrel 30.12.1968.

1911 - Narodila sa svetoznáma americká herečka a tanečnica GINGER ROGERSOVÁ, tanečná a filmová partnerka legendárneho Freda Astaira. Zomrela 25.4.1995.

1968 - Narodil sa americký filozof a informatik LARRY SANGER, celým menom Lawrence Mark Sanger, spoluzakladateľ Wikipedie (internetová encyklopédia).

2017 - Zomrel americko-kanadský filmový režisér GEORGE ROMERO, priekopník v hororovom žánri. Narodil sa 4.2.1940.


SVET - UDALOSTI


1212 - Spojené kresťanské vojská Kastílskeho a Leónskeho kráľovstva, Aragónska a Navarry dosiahli v bitke pri andalúzskej obci Las Navas de Tolosa rozhodujúce víťazstvo nad moslimskými Maurmi počas znovudobýjania Španielska - tzv. reconquisty, ktorou sa skončila islamská moc v Španielsku.

1548 - Založili hlavné mesto Bolívie - La Paz.

1867 - Francúz Joseph Monier získal patent na železobetón.

1935 - V Oklahoma City v USA nainštalovali prvé parkovacie hodiny.

1940 - Adolf Hitler vydal smernicu o začatí príprav na inváziu cez Lamanšský prieliv do Spojeného kráľovstva (operácia Seelöwe).

1945 - Pokusný výbuch prvej atómovej bomby na svete v sile 21 kiloton trinitrotoluénu uskutočnili v americkom vojenskom priestore v nevadskej púšti Alamogordo v Novom Mexiku. Projekt Trinity pripravil tím vedený Jacobom Robertom Oppenheimerom vo výskumnom stredisku Los Alamos.

1965 - Po šiestich rokoch výstavby otvorili 11,6-kilometrový alpský tunel pod Mont Blancom, v tom čase najdlhší na svete, spájajúci francúzske mesto Chamonix a talianske mesto Aosta.

1969 - Z Mysu Canaveral (USA) vypustili raketu Saturn 5, ktorá vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu s posádkou v zložení Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins. Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál mesačný modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu a o 3 hodiny a 56 minút sa dotkla noha prvého človeka (N. Armstronga) povrchu Mesiaca.

1979 - Iracký politik Saddám Husajn sa stal prezidentom krajiny, keď dovtedajší prezident a generál Ahmad Hasan al-Bakr podal demisiu. Husajn bol prezidentom do 9.4.2003, kedy bol zosadený počas vojenskej invázie do Iraku vedenej USA. Americkí vojaci ho zajali 13.12.2003 a 30.7.2004 bol oficiálne (avšak nie fyzicky) odovzdaný irackým úradom. Dňa 5.11.2006 bol odsúdený irackým súdnym tribunálom za zločiny proti ľudskosti na trest smrti a 30.12.2006 bol popravený v Bagdade.

1999 - Havarovalo lietadlo s Johnom F. Kennedym mladším, jeho ženou Carolyn a jej sestrou Lauren Bessettovou, ktoré odštartovalo z Furfieldu a smerovalo na ostrov Martha's Vineyard. Ich telá našli po rozsiahlej pátracej akcii o šesť dní neskôr.

2001 - Odišiel do dôchodku Juan Antonio Samaranch, prezident Medzinárodného olympijského výboru - MOV (anglicky: International Olympic Committee -IOC; francúzsky: Comité international olympique - CIO) od roku 1980. Na čele tejto organizácie ho vtedy nahradil Belgičan Jacques Rogge.

2005 - Kniha Harry Potter a polovičný princ, šieste pokračovanie potterovskej ságy, sa dostala na pulty kníhkupectiev. V priebehu prvých 24 hodín sa jej len v Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch amerických predalo viac ako 8,9 milióna výtlačkov a stala sa tak najrýchlejšie predávanou knihou v histórii.

2011 - Rakúsko sa veľkolepým pohrebom s vojenskými poctami rozlúčilo so synom posledného cisára. Telesné pozostatky Otta von Habsburga (zomrel 4.7.2011) uložili po bohoslužbe v Dóme sv. Štefana vo Viedni a smútočnom sprievode ulicami rakúskej metropoly do cisárskej krypty pod viedenským kapucínskym kostolom (Kapuzinekirche), kde je pochovaná väčšina príslušníkov habsburského rodu.





Téma TASR