Svet: Historický kalendár na 13. marca

TASR, 13. marca 2018 6:13

Utorok 13. marca 2018. Je to jedenásty pracovný týždeň a 72. deň roka 2018. Do konca roka zostáva 293 dní.

Foto:TASR


Bratislava 13. marca (TASR) -

SVET - OSOBNOSTI

1733 - Narodil sa britský kalvínsky kazateľ, filozof, prírodovedec, fyzik a chemik JOSEPH PRIESTLEY, objaviteľ prvku kyslík. Zomrel 6.2.1804.

1860 - Narodil sa rakúsky hudobný skladateľ a kritik HUGO WOLF. Zomrel 22.2.1903.

1900 - Narodil sa grécky básnik a diplomat GIORGOS SEFERIS (vlastným menom Jeorjios Seferiadis), laureát Nobelovej ceny za literatúru (1963). Zomrel 20.9.1971.

1909 - Narodil sa americký režisér dokumentárnych a hraných filmov HERBERT KLINE. Zomrel 5.2.1999.

1928 - Narodila sa česká sochárka, ilustrátorka a spisovateľka OLGA HEJNÁ. Zomrela 24.5.2017.

1939 - Narodil sa americký rockový spevák, skladateľ a klavirista NEIL SEDAKA, ktorý najväčšiu popularitu dosiahol v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Jeho asi najväčším hitom v tom období bola pieseň Breaking Up Is Hard To Do.

1943 - Narodil sa francúzsky filmový režisér ANDRÉ TÉCHINÉ.

- Zomrel americký básnik a prozaik STEPHEN VINCENT BENÉT, nositeľ Pulitzerovej ceny z roku 1929. Narodil sa 22.7.1898.

1947 - Narodil sa český herec VIKTOR PREISS, známy z mnohých českých filmov a seriálov. Dlhoročný člen pražského Divadla na Vinohradech.

1956 - Narodila sa americká herečka DANA DELANY, celým menom Dana Welles Delany.

1985 - Narodil sa americký herec EMILE HIRSCH, rodným menom Emile Davenport Hirsch.

2013 - Zomrel americký herec MALACHI THRONE, známy napríklad zo seriálu Star Trek. Narodil sa 1.12.1928.


SVET - UDALOSTI

1639 - Známu americkú Harvardovu univerzitu pomenovali podľa významného britského duchovného a učenca Johna Harvarda. Je najstaršou americkou vysokou školou vôbec.

1781 - Britský astronóm Friedrich William Herschel objavil planétu Urán.

1900 - Briti na čele s lordom Frederickom Robertsom v britsko-búrskej vojne o južnú Afriku dobyli mesto Bloemfontein.

1925 - V americkom štáte Tennessee postavili evolučnú teóriu mimo zákona.

1928 - V USA v San Francisquito Valley neďaleko kalifornského Los Angeles sa pretrhala hrádza vodnej nádrže, pričom zahynulo okolo 700 ľudí a škody sa odhadovali na 15 miliónov dolárov.

1979 - Medzi štátmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) s výnimkou Spojeného kráľovstva nadobudla platnosť dohoda o Európskom menovom systéme so spätnou platnosťou k 1.1.1979.

1988 - Do prevádzky uviedli najdlhší tunel pod vodou Seikan, spájajúci japonské ostrovy Honšú a Hokkaido.

1992 - Východné Turecko postihlo ťažké zemetrasenie (6,2 stupňa Richterovej stupnice), poškodená bola najmä provinčná metropola Erzincan a zahynulo najmenej 570 osôb.

1996 - Štyridsaťtriročný muž, ktorého polícia neskôr identifikovala ako Thomasa Hamiltona, zastrelil v telocvični základnej školy v škótskom Dunblane 16 detí vo veku od päť do šesť rokov a jednu učiteľku. Hamilton bol kedysi vedúcim skautského oddielu, odkiaľ ho pred viac ako 20 rokmi vylúčili za "nevhodné správanie".

1998 - Juhokórejský prezident Kim Te-džung udelil rozsiahlu všeobecnú amnestiu 5,5 milióna Kórejčanom. Amnestia sa týkala širokej škály trestných činov a priestupkov od politických väzňov až po tých, ktorí riadili motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.

2001 - Fundamentálne islamistické afganské vládnuce hnutie Taliban zničilo sochy obrovských Budhov z tretieho a piateho storočia v stredoafganskom Bamijáne.

2007 - Japonsko a Austrália podpísali historickú dohodu o bezpečnosti, ktorou sa Austrália stala druhým najbližším spojencom Japonska. Japonsko malo takúto dohodu zatiaľ len so Spojenými štátmi americkými. Dohodu podpísali vtedajší austrálsky premiér John Howard a vtedajší japonský premiér Šinzo Abe.

2013 - Za 266. pápeža bol zvolený argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio, ktorý prijal meno František a stal sa doposiaľ vôbec prvým pápežom z radov jezuitov, prvým pápežom z územia oboch Amerík a prvým pápežom z južnej pologule.

- Hlavná opozičná strana požadujúca pritvrdenie kontroly a zvýšenie daní pre zahraničné banské spoločnosti zvíťazila v parlamentných voľbách v Grónsku. Centristická sociálnodemokratická strana Siumut (Vpred) získala takmer 43 percent hlasov, teda asi 14 kresiel v 31-člennom autonómnom parlamente.

Téma TASR