SVET: Historický kalendár na 12. septembra

TASR, 12. septembra 2017 6:38

Utorok - 12. septembra 2017. Je to tridsiaty siedmy pracovný týždeň a 255. deň v roku 2017.

Foto:TASR


Bratislava 12. septembra (TASR) -

SVET - OSOBNOSTI

1688 - Narodil sa český barokový sochár a rezbár FERDINAND MAXIMILIAN BROKOFF. Zomrel 8.3.1731.

1888 - Narodil sa francúzsky herec a šansoniér MAURICE CHEVALIER. Zomrel 1.1.1972.

1897 - Narodila sa francúzska chemička a fyzička IRÉNE JOLIOT-CURIE, nositeľka Nobelovej ceny za chémiu z roku 1935. Zomrela 17.3.1956.

1913 - Narodil sa legendárny americký atlét a olympijský víťaz JAMES CLEVELAND "JESSE" OWENS, ktorý ako prvý na svete zabehol 100 metrov za 10,2 sekundy. Zomrela 31.3.1980.

- Narodil sa japonský priemyselník EIDŽI TOJODA, člen zakladateľskej rodiny koncernu Toyota. Zomrel 17.9.2013.

1921 - Narodil sa poľský spisovateľ STANISLAW LEM, jeden z najvýznamnejších autorov vedecko-fantastickej literatúry. Zomrel 27.3.2006.

1944 - Narodil sa americký skladateľ a spevák BARRY WHITE. Zomrel 4.7.2003.

1957 - Narodil sa nemecký hudobný skladateľ a producent HANS FLORIAN ZIMMER, ktorý zložil hudbu k viac než 100 filmom, napríklad Piráti Karibiku, Gladiátor, či Temný rytier.

1973 - Narodil sa americký herec PAUL WALKER, známy napríklad zo série akčných filmov Rýchlo a zbesilo. Zomrel (tragicky zahynul pri autonehode) 30.11.2013.

1992 - Zomrel americký herec ANTHONY PERKINS, ktorý sa preslávil postavou Normana Batesa z legendárneho filmu Psycho režiséra Alfreda Hitchcocka. Narodil sa 4.4.1932.

2012 - Zomrel český herec a slovenský rodák RADOSLAV BRZOBOHATÝ, ktorý sám za svoje najväčšie úspechy považoval trojicu filmov Atentát, Ucho a Všichni dobří rodáci. Narodil sa 13.9.1932.

2016 - Zomrel maďarský básnik dvojnásobný držiteľ Kossuthovej ceny SÁNDOR CSOÓRI. Narodil sa 3.2.1930.

SVET - UDALOSTI

1683 - Spojenecké vojská pod vedením poľského kráľa Jána Sobieskeho a kniežat Karola Lotrinského, Maximiliána II. Bavorského a Jána Juraja III. Saského porazili pri Viedni (dnes Rakúsko) osmanskú (tureckú) armádu. Bitka pri Viedni bola začiatkom 16 rokov trvajúcej vojny, ktorá sa skončila aj oslobodením Uhorska.

1910 - Alice Stebbins Wellsová sa stala prvou ženskou policajnou dôstojníčkou na svete. Bola súčasťou polície v Los Angeles (USA).

1940 - Štyria francúzski chlapci náhodne objavili jaskyňu Lascaux, v ktorej sa nachádzajú praveké maľby staré 17.000 rokov. Popri španielskej Altamire, ide o najkrajšiu galériu pravekých lovcov mamutov, sobov a koní.

1968 - Albánsko vystúpilo z vojenského zoskupenia Varšavská zmluva.

1974 - Etiópskeho cisára Haile Selassieho I. zbavila vojenská junta po 44 rokoch moci. Vznikla dočasná vláda.

1990 - V sovietskej (ruskej) Moskve podpísali ministri zahraničných vecí Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), USA, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Spolkovej republiky Nemecko (SRN) a Nemeckej demokratickej republiky (NDR) záverečný dokument tzv. rozhovor 2+4, ktorý dostal pomenovanie Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku.

2002 - Republikán, 43. americký prezident George Walker Bush (2001-2009) oznámil, že jeho krajina opäť vstupuje do Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization - UNESCO). USA z nej vystúpili v roku 1984.

2006 - Vtedajší pápež Benedikt XVI. použil v nemeckom Regensburgu stredoveký citát, ktorým sa kriticky vyslovil na adresu proroka Mohameda. V nasledujúcich dňoch to vyvolalo vlny protestov zo strany moslimov. Celý rad moslimských duchovných i politikov žiadal pápeža, aby sa ospravedlnil a vzal svoje slová späť. Ničenie kresťanských pamiatok v moslimských krajinách sa neskončilo ani potom, keď pápež vyslovil poľutovanie nad tým, že jeho slová neboli pochopené v kontexte.

- Po predvolebnom prejave jemenského prezidenta Alího Abdalláha Sáliha zahynulo na štadióne v meste Ibb v tlačenici 51 ľudí a 238 bolo zranených.

2011 - Približne sto Keňanov zahynulo pri výbuchu palivového zásobníka spoločnosti Kenya Pipeline Company v Nairobi.

2015 - Novým predsedom britských opozičných labouristov sa stal predstaviteľ krajne ľavicového krídla Jeremy Corbyn. Predchádzajúci líder Labouristickej strany (Labour Party) Ed Miliband podal demisiu po prehre v tohoročných májových parlamentných voľbách.




Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac