Stará Ľubovňa: Archeologický výskum hradu odkryl zaujímavosti

TASR, 21. augusta 2018 15:00

V letných mesiacoch tohto roka sa konal archeologický výskum na štvrtom nádvorí hradu Ľubovňa, ktorý odkryl viacero zaujímavostí.

Stará Ľubovňa 21. augusta (TASR) - V letných mesiacoch tohto roka sa konal archeologický výskum na štvrtom nádvorí hradu Ľubovňa, ktorý odkryl viacero zaujímavostí. „Ide o priestor medzi južným múrom gotického paláca a severným múrom hradnej kaplnky. Výskum odhalil niekoľko zaujímavých informácii o fungovaní tohto miesta za posledných 500 rokov," uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Hrad a skanzen Stará Ľubovňa Foto: TASR

Archeologické sondy boli situované priamo za hradnou kaplnkou. V tomto mieste bol hlavný vstup na tzv. emporu do posvätnej budovy pre zámožnejších občanov alebo majiteľov hradu. V súčasnosti je tento vstup zamurovaný. „Počas výskumu sa realizovali dve sondy, ktoré boli preskúmané do hĺbky 1,20 metra od súčasného terénu. Vo vyšších vrstvách sa našli fragmenty keramiky a taktiež mince, ktoré sú datované do novoveku. Okrem hnuteľných nálezov v novovekej vrstve boli zachytené aj dva hroby a pochôdzka vyrobená z tesaného pieskovcového kameňa a spájaná vápennou maltou," priblížil Mikulík.

Prvým bol hrob malého dieťaťa, dali mu meno Ezechiel, vo veku tri až päť rokov. Kostra bola zachovaná celá a merala približne 1,20 metra. Pri dieťati sa nenašli žiadne dary a hrob bol situovaný priamo nad vrstvou vopred definovanou ako neskoro stredoveká. „Druhý hrob bol tiež hrobom dieťaťa. Išlo o mladšie dieťa, pomenovali ho Horácio, pravdepodobne to bolo novorodeniatko, maximálne jednoročné a kostrička merala do pol metra. Táto hrobová jama je staršia ako vyššie spomenutá pochôdzka," objasnil riaditeľ Ľubovnianskeho múzea s tým, že v súčasnosti sú obidve kostry podrobené antropologickej analýze na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Cieľom je okrem iného zistiť, z ktorého obdobia pochádzajú.

Výskum na štvrtom nádvorí bolo možne od júna do augusta zrealizovať aj vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR v rámci schváleného projektu. Vedúcou výskumu bola Zuzana Kasenčáková, archeologička Ľubovnianskeho múzea, ktorá spolupracovala s Maciejom Wawrzczakom, doktorandom archeológie na Inštitúte Archeologii i Etnologii Polskiej Akademii Nauk w Warszawie. „Archeologické práce na tomto nádvorí budú pokračovať aj naďalej, aby sme získané materiály a informácie mohli neskôr priblížiť návštevníkom. Odhaľujeme tak ďalší zaujímavý kúsok histórie Ľubovnianskeho hradu," uzatvára Mikulík.


Téma TASR