Stanislav Radič: Do dejín sa stále častejšie zapisujú analfabeti

TASR, 8. apríla 2015 7:31

Mal jedinečný humor, inteligentný rečový prejav bez vulgarizmov.

Bratislava 7. apríla (TASR) – Sociológa PhDr. Stanislava Radiča poznala verejnosť predovšetkým ako humoristu, satirika, glosátora, scenáristu a moderátora zábavných rozhlasových a televíznych relácií. Mal jedinečný humor, inteligentný rečový prejav bez vulgarizmov. V stredu 8. apríla uplynie desať rokov od jeho úmrtia.
Stanislav Radič - rozlúčka Foto: TASR



Radičove aforizmy rozosmievali ľudí: "Hlúposť je ako meteorit - čím z väčšej výšky priletí, tým viac škody napácha", "Oslávili striebornú svadbu – 25 rokov spoločného pozerania televízie", "Novodobý Kristus nevstal z mŕtvych, ale z ľahostajných", "Koľko námahy dá naučiť mladých robiť tie isté chyby, aké robia dospelí!". Priatelia naňho spomínajú ako na skromného, priateľského človeka a výborného spoločníka. Aj napriek tomu, že robil politickú satiru, vždy zostal slušný, vtipný a ohľaduplný.

Stanislav Radič pochádza z Kalinova, narodil sa 7. mája 1955. Detstvo prežil v rodnom meste, na ktoré často spomínal aj neskoršie vo svojich kabaretných vystúpeniach. Z neho čerpal aj námet k scenáru filmu Chalani (1984). Po maturite na gymnáziu v Lučenci začal pracovať v ZŤS Hriňová. Odtiaľ sa ako robotnícky káder dostal na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, kde študoval sociológiu. Po absolvovaní štúdia začal pracovať najprv ako sociológ v Metodicko-výskumnom kabinete Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1983-1992 bol v rozhlase redaktorom, od roku 1990 aj vedúcim Redakcie zábavných žánrov. V roku 1990 bol zvolený za Verejnosť proti násiliu (VPN) za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR). Od roku 1993 pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Bol spoluzakladateľom neziskovej organizácie NEO a agentúry Filipson.

Na slovenskej humoristickej scéne sa Radič presadil predovšetkým v 90. rokoch 20. storočia. Napísal stovky dialógov, poviedok a humorných scénok pre mnohé relácie v rozhlase (Kaleidoskop, Variácie, silvestrovské relácie a i.), v ktorých aj účinkoval. Bol autorom rozhlasových komédií Vetrolam (1983), Zverokruh (1985), Viróza (1986), O kladnom hrdinovi, Sny jedného reportéra (obe 1987), A potom za plotom..., Asistent v zábehu (obe 1988), Dallas nad Váhom (1992). V rokoch 1987-1991 účinkoval v rozhlasovej relácii Humorikon, 1989-1999 v rozhlasovom zábavníku Apropo plus, s Jánom Snopkom pripravoval v roku 2004 rozhlasový kabaret Stredoslováci. Autorsky spolupracoval hlavne s Jarom Filipom, vytvoril s ním moderátorskú dvojicu relácie Záložňa v Rádiu Twist (1994-2000). V rokoch 2000-2005 v Rádiu Expres moderoval reláciu Úschovňa (každý utorok pripravoval rubriku Radič počasia, formou predpovede počasia glosoval udalosti, ktoré sa stali na Slovensku i vo svete).

Bol autorom televíznych scenárov: Dvaja z jedného cesta 1991-1992, Apropo TV 1993-1994, Apropo VTV 1995, Silvester 1997, Reklamátor 1998 a i. Popularitu získal najmä účinkovaním v zábavných televíznych reláciách spolu s Miroslavom Nogom, Štefanom Skrúcaným a Rasťom Piškom (Telecvoking 1997-1999). Diváci ho mohli ako účinkujúceho vidieť aj v relácii Sedem s.r.o. televízie Markíza, Kaviareň u Filipa v STV či televíznej talk-show Reservé spolu s Jaroslavom Filipom.

Aforizmy, humoresky a fejtóny publikoval Radič aj v tlači (do roku 1989 Nedeľná Pravda, Stop, Roháč, Rodina, Smena). Od roku 1989 publikoval v periodikách Plus 7 dní, Domino, SME, Eurotelevízia, Smer. K jeho tvorbe patria aj divadelné komédie: Zmena predstavenia (1991), Čo sme našli na stole (1993), Apropo na cestách (1995), A potom za plotom (1996), Cirkus Homosapiens (2002). V roku 1990 mu vyšla kniha aforizmov Aforizník.

Stanislav Radič bol ženatý s Ivetou Radičovou (bývalá predsedníčka vlády SR 2010-2012, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny 2005-2006, kandidátka na post hlavy štátu 2009). Spolu mali dcéru Evu.

Stanislav Radič zomrel na následky srdcového infarktu počas šoférovania 8. apríla 2005 v Bratislave.

Téma TASR