Pred 175 rokmi sa narodil rakúsky fyzik Ludwig Boltzmann

TASR, 20. februára 2019 7:32

Bol priekopníkom termodynamiky.

Viedeň/Bratislava 20. februára (TASR) – Rakúsky fyzik Ludwig Boltzmann rozvinul kinetickú teóriu plynov do súčasnej podoby. Vo svojich vedeckých prácach sa dokonca zaoberal existenciou atómov. V stredu 20. februára uplynie 175 rokov od narodenia priekopníka termodynamiky.
Ludwig Boltzmann - rakúsky fyzik, zakladateľ štatistickej fyziky. Foto: Autor: neznámý – Universität Wien, Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=8656

Ludwig Eduard Boltzmann sa narodil 20. februára 1844 vo Viedni v rodine daňového úradníka. Od roku 1863 sa venoval štúdiu fyziky na univerzitách vo Viedni, Mníchove a Lipsku. Do roku 1869 pôsobil u profesora Josefa Stefana na viedenskej univerzite. Osvedčil sa ako veľmi zručný a vynaliezavý asistent a spolupracovník.

Sformuloval kinetickú rovnicu a H-teorému (1872). Boltzmanova kinetická rovnica opisuje časový vývin rozdelenia molekúl v závislosti od ich polohy a rýchlosti pri nerovnovážnych procesoch v zriedenom plyne. Podľa Boltzmanna je entropia mierou neusporiadanosti. Boltzmannov zákon, ktorý popisuje celkovú intenzitu žiarenia absolútne čierneho telesa, bol publikovaný v roku 1879. Vedec experimentálne potvrdil vzťah medzi permitivitou a indexom lomu tuhých látok a plynov.

Po rakúskom fyzikovi bola pomenovaná aj Boltzmannova konštanta, ktorá vyjadruje vzťah medzi teplotou a energiou plynu. Klasickú štatistickú fyziku molekulového plynu vypracoval Boltzmann spolu s Jamesom Clerkom Maxwelom. Na základe ich predpokladov s použitím počtu pravdepodobnosti možno určiť najpravdepodobnejšie rozdelenie molekúl podľa energií, rýchlostí a hybností.

Molekulárno-kinetické predstavy Ludwiga Boltzmanna boli veľmi pokrokové a vtedajšia vedecká komunita bola voči jeho záverom príliš skeptická a vôbec ich neuznávala, čo často viedlo k rozporom. S myšlienkami vedca nesúhlasil ani vynikajúci nemecký chemik Wilhelm Ostwald. Nemecký matematik Ernst Zermelo a ďalší rakúsky fyzik Josef Loschmidt napádali matematické základy Boltzmannovej práce. Vedec ťažko znášal útoky svojich oponentov a jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval. Trpel depresiami a prudkými bolesťami hlavy.

Psychicky úplne vyčerpaný spáchal samovraždu 5. septembra 1906 v talianskom Duine. Dožil sa 62 rokov.

Boltzmannove teórie potvrdil až po jeho smrti francúzsky fyzik Jean Baptiste Perrin.



Zdroj: Encyklopédia Beliana, Encyklopedický ústav SAV, Bratislava 2001





Téma TASR