Pred 80 rokmi prijali v Žiline Manifest slovenského národa

TASR, 6. októbra 2018 5:19

Od ich stretnutia v Žiline uplynie v sobotu 6. októbra 80 rokov.

Žilina/Bratislava 6. októbra (TASR) – Vyhlásenie autonómie Slovenska bolo požiadavkou, ktorú obsahoval Manifest slovenského národa, alebo tiež Žilinská dohoda. Dokument prijali najvyšší slovenskí politici 6. októbra 1938. Od ich stretnutia v Žiline uplynie v sobotu 6. októbra 80 rokov.

Okrem iného obsahuje Žilinská dohoda aj ustanovenie: "Vládna a výkonná moc na Slovensku má sa okamžite odovzdať do rúk slovenskej vlády, preto žiadame okamžite poveriť podpredsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany poslanca Dr. Jozefa Tisu, aby ako dezignovaný predseda sostavil v dohode s podpísanými politickými stranami prvú slovenskú vládu pozostávajúcu z predsedu a štyroch členov ministrov a navrhol ju na menovanie."

Prijatie Manifestu slovenského národa, resp. Žilinskej dohody súviselo s Mníchovskou dohodou, ktorú 29. septembra 1938 uzatvorili bez prítomnosti predstaviteľov vtedajšieho Československa zástupcovia Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska. Vláda v Prahe sa diktátu podriadila a armáda vydala pohraničné územia štátu (Sudety) bez boja. Priamym dôsledkom Mníchovskej dohody bola aj Viedenská arbitráž nemeckej a talianskej vlády v novembri 1938. Podľa nej muselo Slovensko pätinu svojho územia (vrátane Košíc) odovzdať Maďarsku. Na zabranom území bola dočasne nastolená vojenská diktatúra. Navyše aj Poľsko si na Orave a na Spiši prisvojilo 226 km2 územia so 4280 obyvateľmi.

Postupujúci rozpad krajiny sa preniesol aj do jej vnútorných pomerov. Prezident republiky Edvard Beneš sa 5. októbra vzdal svojej funkcie. Novým prezidentom sa stal Emil Hácha.

"Žilinská dohoda z 6. 10. 1938 vyjadrovala snahu slovenských politických strán a politikov uzavrieť slovenskú otázku vzájomnou dohodou a v čo najkratšom čase," konštatoval historik Valerián Bystrický vo svojej publikácii Od autonómie k vzniku Slovenského štátu. "Okrem toho prispelo k jej rýchlemu riešeniu tiež nebezpečenstvo ohrozenia územnej celistvosti Slovenska, snaha postupovať spoločne proti teritoriálnym požiadavkám Maďarska a nedopustiť rozbitie republiky. Súčasne došlo k oslabeniu pozícií vládnucich českých, resp. československých elít v dôsledku Mníchovskej dohody, čo utváralo podmienky na vystupňovanie politických a mocenských ambícií ľudovej strany," dodal.

Aj v samotnom Manifeste sa okrem iného konštatuje, že Mníchovská dohoda podstatne zmenila štátne a politické pomery v strednej Európe, preto sa Slováci ako "samobytný slovenský národ žijúci od vekov na území Slovenska rozhodli uplatniť si svoje samourčovacie právo a dovolať sa medzinárodného zagarantovania nedeliteľnosti svojej slovenskej národnej jednoty a nami obydlenej zeme".

Ešte 6. októbra 1938, po prijatí Žilinskej dohody, zasadala v Prahe tzv. ministerská rada a uzniesla sa, že vymenuje poslanca Jozefa Tisa za ministra pre správu Slovenska.

Podľa Bystrického dovtedy prakticky všetky politické subjekty na Slovensku požadovali zmenu postavenia Slovenska v Československej republike, avšak v rámci jej zachovania. Presadzovali rôzne predstavy od požiadavky decentralizácie, administratívnej autonómie až k federalizácii štátu.

"Politické subjekty ani významnejší jednotlivci približne do obdobia konferencie štyroch veľmocí v Mníchove (29. 9. 1938) nevyzdvihovali verejne alebo neoficiálne požiadavku samostatného slovenského štátu," napísal Valerián Bystrický. Odvolával sa okrem iného na slová Jozefa Tisa zverejnené 12. septembra 1943 v novinách Slovák: "Verejne sa osvedčujem: My sme neboli za bývalej republiky za samostatný slovenský štát. Hovorím to otvorene. Bol by falšovateľom histórie, kdo by tvrdil opak."

Napokon však Slovenský štát vznikol už päť mesiacov od podpisu Žilinskej dohody, 14. marca 1939. Jeho politickú orientáciu na spojenectvo s hitlerovským Nemeckom predznamenávajú v žilinskom dokumente slová: "Vytrváme po boku národov, bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia."




Téma TASR