Pred 245 rokmi vydala Mária Terézia nariadenie o Rómoch

TASR, 12. februára 2018 7:25

Uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov Mária Terézia vydala pred 245 rokmi nariadenie o usadení a zamestnaní Rómov.

Bratislava 12. februára (TASR) - Stalo sa tak 12. februára 1773.
Ilustračné foto Foto: TASR

Reforma vychádzala z osvieteneckej myšlienky, že základom bohatstva štátu je zdravý usilovne pracujúci ľud. Preto vznikla otázka či usporiadaný štát má trpieť skupiny obyvateľstva, ktoré niekedy nie sú ochotné zúčastňovať sa na jeho budovaní.

Panovníčka Mária Terézia nariadením zakázala Rómom kočovať, používať svoj jazyk a uzatvárať sobáše medzi sebou, aby ich začlenila do spoločnosti. Deti sa mali dať na výchovu do sedliackych rodín a všetci Rómovia sa mali riadne zamestnať a zarábať si na živobytie. Pokus sa však skončil neúspechom.

Práce snažiace sa o vedecké poznanie Rómov, vychádzajú už vyše dvesto rokov. O živote rómskeho etnika písal v roku 1775 prírodovedec a spišskosobotský evanjelický farár Samuel Augustíni ab Hortis (1729-1792) z Veľkej Lomnice v diele s názvom "O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku". Práca mala 39 pokračovaní a reagovala aj na jednu z reforiem Márie Terézie, ktorej cieľom bolo práve začleniť Rómov medzi ostatné obyvateľstvo ako jeho rovnocennú súčasť. O neúspech reformy sa podľa Augustíniho zaslúžil fakt, že jej autori nevedeli takmer nič zo života Rómov. Naopak Samuel Augustíni sa opieral o bohaté vedomosti o spôsobe života a kultúre Rómov v Uhorsku, ale aj o štúdium literatúry. Venoval sa najmä rozdielom v spôsobe života Rómov podľa príslušnosti k jednotlivým skupinám podľa oblastí, v ktorých sa tradične zdržiavali. Ich negatívne vlastnosti vysvetľoval najmä zlými životnými podmienkami. Evanjelický farár Samuel Augustíni kládol dôraz najmä na pozitívne vlastnosti Rómov, ktoré podľa neho umožnia postupne z nich vychovať slušných a užitočných občanov štátu.





Téma TASR