Pred 220 rokmi zveril A.J.Garnerin svoju telesnú schránku padáku

TASR, 22. októbra 2017 7:16

Z balóna naplneného vodíkom skočil z výšky viac ako 900 metrov.

Paríž/Bratislava 22. októbra (TASR) – André-Jacques Garnerin uskutočnil pred 220 rokmi 22. októbra 1797 vo francúzskom Paríži prvý zoskok padákom z veľkej výšky. Z balóna naplneného vodíkom skočil z výšky viac ako 900 metrov.
André-Jacques Garnerin Foto: Wikipedia

Myšlienka o parašutizme a padáku je známa zo zachovaných spisov renesančného vedca a umelca Leonarda da Vinciho, ale André-Jacques Garnerin sa uvádza ako prvý, kto padákom vlastnej výroby spomalil svoj pád z veľkej výšky. Na myšlienku využiť pri experimente odpor vzduchu prišiel vo väzení vo vtedajšom Uhorsku, kam sa dostal ako príslušník znepriatelenej francúzskej armády počas Francúzskej revolúcie. Svoj nápad dotiahol do úspešného konca až na slobode.

Hodvábny padák jeho vlastnej konštrukcie mal podobu dáždnika a priemer sedem metrov. Garnerin sa pred očami verejnosti za jeho pomoci zniesol z balóna na zem. Hoci sa nevystužený padák v závere divoko roztočil a odvážny parašutista na zem dopadol tvrdo, ostal ako zázrakom nezranený. Známy francúzsky astronóm Joseph Jérôme Lefrançois de Lalande, ktorý spočiatku vzduchoplavbe nebol naklonený, našiel riešenie. Analyzoval, že nestabilitu padáka spôsobuje tlak vzduchu pod jeho kupolou a poradil, aby v ňom Garnerin vystrihol otvor. S takto stabilizovaným padákom sa dalo manévrovať. Garnerin spolu s bratom tak vo vzduchoplavbe a parašutizme získali živobytie.

V roku 1798 sa Garnerin dobrodružný parašutizmus stal aj kauzou so zaujímavým podtónom. Policajný úrad riešil, či je morálne, aby sa mladá dáma sama vzniesla balónom do vzduchu s mužom, ktorý nie je jej príbuzným. Otázne bolo i to, ako bude pôsobiť tlak vo výške na krehkú ženskú telesnú schránku. Napokon sa let a zoskok uskutočnil a odvážna atraktívna mladá dáma aj s Garnerinom sa dostali na stránky tlače. No nielen tam – ocitli sa aj vo väzení, keďže nemali pri sebe pasy. Iniciatívny úradník v oblasti, kde parašutisti dopadli, pre tlač vtedy vysvetlil, že ho viedla snaha obrániť verejnosť pre vagabundmi – a čo iného môže byť dvojica, vznášajúca sa padákom na zem.

Vzduchoplavec a parašutista Garnerin predvádzal balóny a zoskoky s padákmi ako aj nočné lety balónom osvetleným lampou pre obecenstvo aj v zahraničí. Prvou zastávkou sa stal Londýn v dnešnom Spojenom kráľovstve. Navštívil aj Nemecko a Rusko, kde ho prijali s poctami ako opernú hviezdu.

Garnerin si zaznamenával výšku, do akej vystúpil s balónom, aj smer vetra a jeho rýchlosť. Jeho vzduchoplavecké výlety mali tak aj vedecký význam – bral tiež so sebou nádoby naplnené vodou, vo veľkej výške ich vyprázdnil a zavrel – vzduch takto získaný podrobil analýze nemecký vedec Wilhelm von Humboldt.

André-Jacque Garnerin, ktorý sa sporil s iným Francúzom, Jeanom-Pierrom Blanchardom o prvenstvo pri vynáleze padáka, zomrel 18. augusta 1823 v Paríži vo veku 54 rokov. Zabila ho klada pri stavbe balóna.


Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac