Pred 130 rokmi v Paríži slávnostne otvorili Pasteurov inštitút

TASR, 14. novembra 2018 6:41

Pasteurov inštitút sa podarilo vybudovať vďaka prostriedkom získaným z medzinárodnej zbierky.

Paríž 13. novembra (TASR) - Pred 130 rokmi, 14. novembra 1888, vtedajší francúzsky prezident Sadi Carnot v Paríži slávnostne otvoril Pasteurov inštitút (Institut Pasteur). Táto vedecká a výskumná inštitúcia bola zriadená dekrétom zo 4. júna 1887. Pasteurov inštitút sa podarilo vybudovať vďaka prostriedkom získaným z medzinárodnej zbierky. V súčasnosti na celom svete existuje 33 ústavov nosiacich v názve meno Louisa Pasteura v 26 štátoch sveta. Meno francúzskeho vedca, výskumníka a zakladateľa Pasteurovho inštitútu nesie aj Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach.
Louis Pasteur Foto: biography.com

V dňoch 13.-16. novembra tohto roku slávi Pasteurov inštitút 130. výročie svojho založenia. Podrobný program je na webovej stránke inštitútu.

Francúzsky politik a vysoký štátny úradník Sadi Carnot, celým menom Marie François Sadi Carnot (1837-1894), ktorý bol prezidentom od 3. decembra 1887 až do násilnej smrti, keď ho 25. júna 1894 v Lyone ako 56-ročného zavraždil taliansky anarchista, po prejave Pasteurovho syna vstal, podal zakladateľovi inštitútu ruku a povedal: "Váš inštitút je hrdosťou a cťou pre Francúzsko". Najvyšší predstaviteľ krajiny potom oznámil, že viacerí pracovníci dostali ocenenie, aj preto, lebo vo svojej skromnosti Pasteur žiadal, aby boli ocenení len jeho pracovníci.

Ako pri príležitosti 130. výročia založenia Pasteurovho inštitútu uvádza táto ustanovizeň, 14. novembra 1888 sa okolo inštitútu zhromaždilo veľa ľudí. Tí novú inštitúciu nazvali "Palácom proti besnote". Jej oplotenie zdobila modro-bielo-červená francúzska trikolóra. Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil v knižnici Pasteurovho inštitútu, v nej sa tlačilo 600 pozvaných hostí - politikov, ministrov, pracovníkov a ďalších, pričom napríklad žiaci L. Pasteura sa dovnútra ani nedostali. Keď mal predniesť prejav L. Pasteur, bol natoľko dojatý udalosťou, že dal svoj prejav prečítať svojmu synovi.

Francúzsky vedec, odborník na chémiu a mikrobiológiu Louis Pasteur (1822-1895) sa stal známym najmä tým, že ako prvý človek prišiel na očkovaciu látku proti besnote. V roku 1885 spolu s Alfredom Vulpianom (1826-1887) a Jacquom-Josephom Grancherom (1843-1907) podali prvýkrát očkovaciu látku deväťročnému Josephovi Meisterovi (1876-1940), ktorého pohrýzol besný pes. Išlo o prvé očkovanie proti besnote na svete. Ďalej Pasteur prišiel na to, že zohriatím vína, ale aj mlieka sa zabráni ich skysnutiu. Tepelný proces, ktorým sa ničia mikroorganizmy, dostal názov pasterizácia.

Pôvodne bol Pasteurov inštitút zameraný na rozšírenie očkovania proti besnote. Postupom času sa rozvíjal a skúmal príčiny vzniku infekčných chorôb a možnosti, ako sa proti nim liečbou brániť. Prvým ústavom mimo Francúzska sa v roku 1891 stal Pasteurov inštitút v Saigone.

V súčasnosti sa Pasteurov inštitút radí medzi najväčšie vedecké pracoviská na svete. Zameriava sa na štyri hlavné oblasti: výskum na všetkých úrovniach živých organizmov, a to od molekuly až po jedinca a národy; uplatnenie výskumu v praxi vychádza z pluridisciplinarity opierajúc sa o bioinformatiku, biofyziku, chémiu a nanotechnológie; jeho pracovníci vo svojej činnosti využívajú moderné prístroje a zariadenia a napokon existenciu Pasteurovho inštitútu podporuje medzinárodná sieť ústavov nosiacich meno zakladateľa, L. Pasteura, na celom svete.

Pasteurov inštitút, to je aj 133 vedeckých pracovísk v Paríži, sieť 33 ústavov v zahraničí, 1500 vedeckých pracovníkov zo všetkých krajín sveta, desať nositeľov Nobelovej ceny.






Téma TASR