Polovica ľudí si myslí, že veľkonočné zvyky sa vytrácajú

Školský servis, 16. apríla 2017 8:44

Tradície udržiavame najmä v jedle.

Ilustračné foto Foto: TASR



Bratislava 15. apríla (SkolskyServis.sk) - Viete kde je väčším zvykom polievať a kde sa chodí len šibať? Viac ako polovica Slovákov si myslí, že veľkonočné tradície by sa mali dodržiavať. Najviac sa to darí ľuďom v Prešovskom kraji.

Tradične na veľkonočnom stole Slovákov musí byť mäso. No za potraviny si tento rok priplácame.

Na podporu tradícii otvorila Nadácia Poštovej banky grant Nápad pre folklór.

Veľká noc je pre našincov druhým najvýznamnejším sviatkom v roku. Dôležitejšie sú pre nás len Vianoce. Postupne však prichádza o svoju duchovnú podstatu. Bez ohľadu na to, či je naše vnímanie veľkonočných sviatkov viac pohanské alebo skôr kresťanské, považujeme ich za sviatky rodiny. Najviac tradície zachovávame v gastronómii. Prím na veľkonočnom stole hrá mäso, pričom proti šibaniu a polievaniu je každý siedmy Slovák.

Takmer polovica Slovákov vníma veľkonočné sviatky ako oslavu jari a vzkriesenia Krista zároveň. 27 % respondentov si Veľkú noc spája len so sviatkami jari a čisto kresťanský význam jej pripisujú 2 z 10. Dokazujú to výsledky exkluzívneho prieskumu Poštovej banky od agentúry 2muse, realizovanej na vzorke 504 respondentov. Doma zostáva cez Veľkú noc vždy alebo skoro vždy 80 % Slovákov, 11 % odchádza za rodinou. Prežitie sviatkov na chate uprednostňuje každý desiaty mladý Slovák do 35 rokov. Pre 11 % ľudí v strednom veku je to skôr príležitosť na dovolenku.

Tradícia či prežitok?

Sú veľkonočné zvyky zastarané? Myslí si to tretina Slovákov, dokonca šibanie a polievanie vníma 14 % ako neprimeraný spôsob správania sa k ženám. Dokonca štvrtina opýtaných označila tento veľkonočný zvyk ako možnosť zarobiť si, či zabaviť deti. No väčšina opýtaných (58 %) ich považuje za špecifikum našej kultúry, ktoré treba udržiavať, za spôsob utužovania priateľských a rodinných vzťahov, ktorému by sme mali zostať verní. Polovica opýtaných však tvrdí, že veľkonočné zvyky sa pomaly vytrácajú. Až 25 % ľudí zaznamenalo, že oblievanie a šibanie je na ústupe, respektíve, že sa z ich končín úplne vytratilo. Pätnásť percent našincov pociťuje ochladzovanie rodinnej súdržnosti, ľudia sa už aj na sviatky stretávajú menej ako voľakedy.
Veľkonočné sviatky sú pre mnohých Slovákov aj sviatkami hojnosti. Môžeme to vidieť aj na počte nákupov, ktoré Slováci počas tohto obdobia spravia. „Zo štatistík Poštovej banky vychádza, že počet platieb v pred - veľkonočnom období stúpa takmer o 12 % a priemerná suma za nákup sa pohybuje okolo 24 eur,“ uvádza Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.

Duchovný aspekt?

8 % Slovákov považuje za najväčšiu zmenu oproti predchádzajúcim rokom ústup duchovného aspektu Veľkej noci a menšiu návštevnosť kostolov. Z prieskumu vyplynulo, že v dodržiavaní zvykov a tradícií vedie Prešovský kraj. Práve tam je najviac aktívnych oblievačov. Veľa sa ich nájde i v Žilinskom kraji, kde sa zároveň aj vo veľkom šibe. Šibačka je stále živá tradícia hlavne na západnom Slovensku. Oblievačky sú však u nás predsa len o niečo populárnejšie, zúčastňuje sa ich 60 % ľudí. Najmä v menších mestách do 5 tisíc obyvateľov a v Prešovskom kraji sa stále organizujú aj kolektívne obchôdzky kúpačov a šibačov. K hromadnému „útoku“ na ženy sa priznalo až 40 % opýtaných.

Veľkonočný stôl

Ako tradicionalisti sme sa prejavili v gastronómii. Jednoznačne až u 73 % domácností na veľkonočnom stole nesmie chýbať mäso. Veľkonočné sviatky sa samozrejme nesmú obísť bez vajíčok. Viac ako polovica opýtaných si ich nedokáže bez nich predstaviť. Tretie miesto si drží na veľkonočnom stole zelenina, no Slováci si pod ňou predstavujú najmä zemiakový šalát, chren a cviklu. Rovnako na stole nesmie chýbať napečené (u 3 z 10 Slovákov). Medzi veľkonočné nevyhnutnosti u nás patria aj typické regionálne špeciality, baránok, paska, veľkonočná baba, syrová hrudka, chlieb, iné pečivo či drinky. Tento rok si však Slováci pravdepodobne za veľkonočné potraviny mierne priplatia. „Najvýraznejší cenový rast vo februári tohto roka dosiahli viaceré druhy zeleniny a ovocia. Konkrétne paradajky sú medziročne drahšie približne polovicu, uhorky o dve pätiny, cesnak a karfiol o takmer 30 %. Dvojciferný medziročný rast ceny ale dosiahli aj ďalšie druhy ovocia a zeleniny. Zdraželi ale aj niektoré druhy mäsa – bravčové mäso si medziročne pripísalo viac než desatinu. Cukor je o 16 % drahší ako pred rokom. Drahšie ako v rovnakom období vlaňajška nás vychádza aj mlieko, maslo a viaceré druhy syrov,“ hovorí Jana Glasová, analytička Poštovej banky.

Vzťah k tradíciám

Aký teda máme postoj k tradíciám? Považujeme ich za prežitok, alebo za poklad našich predkov, ktorý treba uchovávať a pestovať? Skoro polovica ľudí v prieskume tvrdí, že má k tradíciám blízky až veľmi blízky vzťah a pätina sa o ne aktívne zaujíma. Ľudová kultúra v živote Slovákov zohráva dôležitú úlohu a 13 % z nich hrdo vyhlasuje, že folklór formuje ich život a sú alebo boli členmi nejakého súboru či skupiny. „Práve na podporu a uchovávanie kultúrneho dedičstva otvorila Nadácia Poštovej banky grant Nápad pre folklór. Svoje projekty môžu prihlasovať ako jednotlivci, tak aj neziskové organizácie, samosprávy či kultúrne inštitúcie. Celková suma podpory projektov je 40 000 eur,“ hovorí Hana Tarabová, správkyňa Nadácie Poštovej banky.

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac