Peter Karvaš, prenasledovaný totalitnými režimami, by mal 95 rokov

TASR, 25. apríla 2015 10:16

Kvetnatým štýlom so satirickými a humoristickými prvkami sa dokázal ironicky pozrieť na skutočnosť.

Banská Bystrica/Bratislava 24. apríla (TASR) - Prozaik, dramatik a divadelný teoretik Peter Karvaš sa dožil perzekúcie počas dvoch totalitných režimov. Počas vojnového tzv. Slovenského štátu bol internovaný do pracovného tábora a po roku 1968 bol zase potrestaný zákazom publikovať za svoj odmietavý postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Peter Karvaš sa narodil pred 95 rokmi 25. apríla.
Peter Karvaš Foto: TASR



Kvetnatým štýlom so satirickými a humoristickými prvkami sa dokázal ironicky pozrieť na skutočnosť. Z jeho rozsiahleho prozaického a dramatického diela sú známe napríklad humoristicko-satirické poviedkové knihy Čert nespí, Čertovo kopýtko či Humoresky a kratochvíle. Je autorom povstaleckého románu Noc v mojom meste, či novely V hniezde. Ťažisko jeho tvorby však tvorili rozhlasové a divadelné hry ako napríklad Hanibal pred bránami, Antigona a tí druhí, Jazva alebo Súkromná oslava. Je autorom pôvodného scenára detektívneho televízneho filmu Sedem svedkov (1967).

Peter Karvaš sa narodil 25. apríla 1920 v Banskej Bystrici. Vnuk maliara Dominika Skuteckého najskôr študoval na pražskej technike, po vzniku vojnovej Slovenskej republiky sa vrátil na Slovensko, štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (tak sa vtedy volala dnešná Univerzita Komenského) však dokončil až po vojne. Pre svoj židovský pôvod sa dostal do pracovného tábora. Unikol odtiaľ za pomoci priateľov a Slovenské národné povstanie (SNP) ho už zastihlo v Martine v Matici slovenskej, kde pracoval v tlačiarni Neografia. Stal sa komentátorom a hlásateľom banskobystrického Slobodného slovenského vysielača ako aj partizánom. Povstalecké zážitky výrazne ovplyvnili jeho prozaickú i dramatickú tvorbu.

Po druhej svetovej vojne pôsobil ako dramaturg Slovenského národného divadla (SND), Novej scény a Československého rozhlasu v Bratislave, ako kultúrny atašé v rumunskej Bukurešti a na Povereníctve školstva, vied a umení. V rokoch 1968-1974 prednášal na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave divadelnú vedu.

Literárne činný bol od roku 1937. Prvé diela publikoval v českom Studentskom časopise, vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny (súbor reportáží a čŕt Most, 1945). Pre nové vydania svoje práce často upravoval. Tak sa stalo, že niektoré jeho diela existujú vo viacerých textových variantoch.

Dramatik, ktorého hry sa uvádzali nielen na československých javiskách, mal po roku 1968 zákaz publikovať za svoj odmietavý postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. V roku 1969 ho vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ), ktorej členom bol od roku 1945. Oficiálnou socialistickou kritikou neboli už jeho diela a literárni hrdinovia priaznivo hodnotení, dostávali sa do rozporu s ideovými princípmi socialistického realizmu.

Zamestnal sa vo Výskumnom ústave kultúry a venoval sa teórii literatúry. Na tému teórie drámy napísal viacero štúdií (Úvod do základných problémov divadla, Zamyšlení nad dramatem, Zamyšlení nad dramaturgií – obe vyšli iba v češtine, Priestory v divadle a divadlo v priestore a iné). Závažné sú aj jeho teoretické práce o rozhlase a televízii, najmä diela Kapitolky o rozhlase, Umenie drámy a fenomén televízie, Rozhlasové umenie v epoche televízie. Ako dramatik sa vrátil na divadelnú scénu až po roku 1989.

Peter Karvaš zomrel 28. novembra 1999 v Bratislave vo veku 79 rokov.




Téma TASR