Organizátor národného hnutia Slovákov Jozef Miloslav Hurban

TASR, 19. marca 2017 7:21

Jozef Miloslav Hurban - evanjelický kňaz, superintendent, organizátor slovenského národného hnutia, spolupracovník Štúra a jeden z otcov modernej slovenčiny sa narodil 19. marca pred 200 rokmi.

Beckov/Bratislava 19. marca (TASR) - Evanjelický kňaz, superintendent, organizátor slovenského národného hnutia, spolupracovník Ľudovíta Štúra a jeden z tzv. otcov modernej slovenčiny, to bol Jozef Miloslav Hurban, ktorý sa narodil 19. marca pred 200 rokmi.
J. M. Hurban Foto: stur.sk
Z pohľadu historického vývinu a potrieb slovenskej spoločnosti ako prvý z bratislavskej skupiny štúrovcov ideovo zdôvodňoval a formuloval myšlienku svojbytnosti Slovákov (1837). Stál pri zrode spolku Tatrín (1844), bol vedúcou osobnosťou slovenského národno-revolučného pohybu v rokoch 1848–1849, bol jedným z autorov mikulášskych Žiadostí slovenského národa (1848), jedným zo spoluzakladateľov a prvým predsedom Slovenskej národnej rady (SNR, 1848), spoluorganizátorom slovenského národného zhromaždenia v Martine v júni 1861 a jedným zo zakladateľov Matice slovenskej (MS).

Vydával časopis Slovenské pohľady, ktorý s prerušeniami vychádza od založenia v roku 1846 dodnes ako najstarší stredoeurópsky literárny časopis. Na jeho fare v Hlbokom došlo v roku 1843 k stretnutiu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom, na ktorom sa rozhodlo o prijatí stredoslovenského nárečia za základ celonárodného spisovného slovenského jazyka. Hurban uviedol spisovnú slovenčinu do reálneho života v almanachu Nitra.

Zo slovenských politikov najostrejšie vystúpil proti princípom rakúsko-uhorského vyrovnania a národnostného zákona z roku 1868, ktorý začal platiť v Uhorsku. Za sériu článkov Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny v Pešťbudínskych vedomostiach 1868–1869 pobudol vo väzení.

Jozef Hurban sa narodil 19. marca 1817 na evanjelickej fare v Beckove. Slovanské meno Miloslav prijal na výlete bratislavskej slovenskej mládeže na Devín 24. apríla 1836. Po štúdiách teológie v Bratislave a po vysvätení za kňaza v roku 1840 popri pastoračných povinnostiach vyvíjal činnosť aj na poli cirkevno-politickom a venoval sa osvetovej práci. Kaplánčil v Brezovej (dnes Brezová pod Bradlom), od roku 1843 bol farárom v Hlbokom. V roku 1860 získal doktorát teológie na univerzite v Lipsku (Nemecko) za spisbu Náuka náboženství kresťanského.

Angažoval sa v zápasoch za uvedenie cisárskeho patentu z roku 1859 (tzv. protestantského patentu) do života. Patent upravoval organizáciu a správu protestantských cirkví v Uhorsku a pôvodne mal vymaniť slovenských evanjelikov a kalvinistov z vplyvu maďarských a pomaďarčených šľachtických patrónov a štátu. Hurban sa snažil uvádzať do reálneho života pôvodnú verziu patentu. Zorganizoval prvú slovenskú pastorálnu konferenciu evanjelických farárov v Lubine (1871) a vystúpenie proti únii - spojeniu slovenských evanjelikov s maďarskými kalvínmi, ktoré by ohrozilo cirkev aj národ.

Z jeho bohatej literárnej činnosti spomenieme aspoň tie, ktoré zanechal z posledného desaťročia života - dve významné historicko-memoárové práce, obsiahly životopis Ľudovíta Štúra a Rozpomienky, ktoré na pokračovanie uverejňovali v rokoch 1881–1887 Slovenské pohľady obnovené Svetozárom Hurbanom Vajanským.

Jozef Miloslav Hurban zomrel vo veku nedožitých 71 rokov 21. februára 1888 v Hlbokom, kde sa nachádza aj jeho pomník.

Dvesto rokov od narodenia Jozefa Miloslava Hurbana je jedným z výročí, ktorým bude venovaná prioritná podpora dotačných programov Ministerstva kultúry (MK) SR v roku 2017.



Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac