Od odhalenia Mohyly M. R. Štefánika na Bradle uplynulo 90 rokov

TASR, 23. septembra 2018 8:09

Autorom projektu bol jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Dušan Samuel Jurkovič.

Brezová pod Bradlom/Bratislava 23. septembra (TASR) - Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle patrí k vrcholom monumentálnej pamätníkovej tvorby na Slovensku. Od jej slávnostného odhalenia uplynie v nedeľu 23. septembra 90 rokov. Autorom projektu bol jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Dušan Samuel Jurkovič.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle Foto: TASR



Na slávnostnom odhalení mohyly 23. septembra 1928 sa zúčastnili vysokopostavení štátni predstavitelia a členovia diplomatického zboru. Vtedajší prezident Československej republiky (ČSR) Tomáš Garrigue Masaryk sa na obrade nezúčastnil, hoci v tom čase bol na svojom letnom sídle v Topoľčiankach. Príčinou jeho neúčasti malo byť, že pozvanie od organizátorov nezodpovedalo predpísanému protokolu. Mohylu vtedajší prezident ČSR Masaryk navštívil v októbri 1928 spolu s ministrom zahraničných vecí ČSR Edvardom Benešom a slovenským krajinským prezidentom Jánom Drobným.

Milan Rastislav Štefánik bol astronóm, politik, generál francúzskej armády a jeden zo zakladateľov Československej republiky (1918-1939). Pri návrate z Talianska do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny, sa jeho lietadlo neďaleko Ivanky pri Dunaji zrútilo na zem. Spolu so Štefánikom zahynuli 4. mája 1919 aj dvaja talianski piloti a mechanik. O týždeň neskôr 11. mája 1919 ho spolu s pilotmi a mechanikom pochovali nad jeho rodnými Košariskami na Bradle.

Na mohylu, ktorej výstavbu inicioval Spolok na vybudovanie pomníka generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, sa v zbierke pod heslom Národ svojmu hrdinovi, medzi Slovákmi doma a v zahraničí vyzbieralo dva milióny korún. Základný kameň 4. mája 1924 položil vtedajší šéf rezortu diplomacie Edvard Beneš.

Prípravné práce na výstavbu pamätníka z travertínu, pochádzajúceho z lomu v Spišských Vlachoch sa začali 17. júla 1927. Na mohyle nepretržite pracovalo počas 280 dní 150 až 200 robotníkov. Stavbu ukončili 20. septembra 1928. Náklady na výstavbu dosiahli takmer tri milióny československých korún. Do sumy neboli zarátané náklady na travertín, lebo ten bol darom štátu.

Mohyla sa nachádza na vrchu Bradlo v nadmorskej vo výške 543 metrov nad morom. Stavba má pôdorys obdĺžnika s orientáciou od západu na východ. Zodpovedá to prvotnému uloženiu štyroch hrobov. Dolná terasa mohyly s rozmermi 93 m x 62 m s dvoma schodiskami je v nárožiach ukončená vatrovými komorami. Na hornej terase s rozmermi 45 m x 32 m s dvoma schodiskami sú štyri 12,5 m vysoké obelisky. Symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých generál Štefánik pôsobil. Vrchol mohyly tvorí tumba (náhrobok). Pod vrcholom mohyly v hĺbke 10 metrov sa nachádza verejnosti neprístupná hrobka s telesnými pozostatkami Štefánika a dvoch talianskych pilotov. Telo mechanika odviezli v roku 1921 do rodného Talianska. Nad hrobkou je ďalšia miestnosť, kde je uložený základný kameň mohyly a kríž zo Štefánikovho pôvodného hrobu.

Autor projektu Dušan Samuel Jurkovič po skončení druhej svetovej vojny predložil návrh na úpravu mohyly. Chcel rozšíriť jej význam o pripomienku padlých československých letcov v druhej svetovej vojne a československých legionárov - účastníkov prvého odboja. Tento projekt sa však po roku 1948 nerealizoval.

V období totalitného režimu v bývalom Československu mohyla chátrala. Aj keď v roku 1968 bola zaradená medzi národné kultúrne pamiatky, s rekonštrukčnými prácami sa začalo až v auguste 1989. Práce trvali do mája 1996 a vyžiadali si 45 miliónov slovenských korún.





Téma TASR