Od narodenia rusínskeho buditeľa A. Duchnoviča uplynulo 215 rokov

TASR, 24. apríla 2018 7:33

Najväčší prínos pre pozdvihnutie národného povedomia Rusínov, ale aj Ukrajincov malo Duchnovičovo pedagogicko-osvetové pôsobenie v Prešove (1844-1865).

Topoľa/Bratislava 24. apríla (TASR) – Alexander Duchnovič patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov národného hnutia rusínskeho obyvateľstva na území dnešného Slovenska, ale aj Poľska či západnej Ukrajiny. Od narodenia pedagóga, etnografa, folkloristu, spisovateľa, básnika, dramatika a publicistu uplynie v utorok 24. apríla 215 rokov.
Alexander Duchnovič Foto: TASR

Komenský Podkarpatska, ako prezývali Alexandra Duchnoviča, vydával učebnice, zakladal školy, knižnice, múzeá, rôzne spolky a organizácie. Na území dnešného východného Slovenska zriadil prvý internát pre deti z chudobných rodín. V polovici 19. storočia bol ústrednou postavou kultúrneho života veriacich prešovskej gréckokatolíckej eparchie.

Najväčší prínos pre pozdvihnutie národného povedomia Rusínov, ale aj Ukrajincov malo Duchnovičovo pedagogicko-osvetové pôsobenie v Prešove (1844-1865). Ako učiteľ na gréckokatolíckom gymnáziu, ale aj ako školský inšpektor či cirkevný hodnostár sa snažil zlepšovať život vidieckeho obyvateľstva. V roku 1847 vydal prvý rusínsko-ukrajinský šlabikár napísaný Knyžycja čytaľnaja dľa načynajuščych, ktorý bol v roku 1852 cisárskym patentom zakázaný. O desať rokov neskôr v roku 1857 mu vyšla pedagogická práca Narodnaja pedagogija v poľzu učylyšč i učytelej seľskych, čo bola prvá príručka z pedagogiky a metodiky výučby na ľudových školách.

Alexander Duchnovič sa narodil 24. apríla 1803 v obci Topoľa v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Základné a gymnaziálne vzdelanie nadobudol v dnešnom ukrajinskom Užhorode. V rokoch 1821-1823 študoval filozofiu v Košiciach, potom teológiu v Užhorode. Za kňaza ho vysvätili v roku 1827. Krátko pôsobil v kancelárii gréckokatolíckeho biskupstva a potom na tri roky (1830-1833) odišiel do Užhorodu, kde pracoval ako vychovávateľ detí podžupana Užhorodskej župy. Po návrate pôsobil ako kňaz v obciach Komloš, Chmeľov, Beloveža. Do Prešova sa vrátil v roku 1844.

Ako zástupca prešovského biskupstva sa Duchnovič zúčastnil na poslednom uhorskom stavovskom sneme, kde sa zoznámil s predstaviteľmi slovenského národného obrodenia, ktorí ho inšpirovali v jeho buditeľskej činnosti v prospech Rusínov. Spojil sa s členmi skupiny Adolfa Ivanova Dobrianskeho-Sačurova, ktorá v roku 1848 viedla ukrajinské národné a politické hnutie a vypracovala prvý národný politický program Ukrajincov v Uhorsku.

V roku 1850 založil Duchnovič vzdelávaciu a literárnu inštitúciu Literaturnoje zavedenije Prjaševskoje (Prešovský literárny spolok 1850-1853), ktorá vydala prvý ukrajinský kalendár, tri ročníky almanachu Pozdravlenje Uhorskich Rusinov a 12 kníh. Okrem zakladania knižníc, založil v roku 1862 spolu s ďalšími predstaviteľmi rusínsko-ukrajinského národného hnutia Obščestvo svjatoho Ioanna Krestitelja i Predteči (Spolok sv. Jána Krstiteľa, 1862-1874). Spolok podporoval v štúdiu na stredných a vysokých školách chudobných rusínskych študentov. Zaisťoval im ubytovanie, stravu, učebné pomôcky i literatúru.

Rusínsky národný buditeľ Duchnovič zanechal po sebe nielen báseň Vručanie, ktorá sa stala rusínskou hymnou, ale aj ďalšie diela. V roku 1848 vydal prácu O narodach krajňanskych ili Karpatorosach uhorskych pod Beskydom v Zemplinskoj, Ungskoj i Šariskoj stolyci žyvuščych, ktorá mala etnologický charakter a opisuje dejiny osídlenia, faunu, flóru, poľnohospodárstvo a hospodárstvo, život Rusínov i Ukrajincov východoslovenského regiónu. O päť rokov neskôr mu vyšla historická práca Instinnaja Istarija Karpato-Rusov ili Uhorskych Rusinov. Okrem toho zbieral hudobný folklór, písal modlitebné knihy. Je autorom divadelných hier Dobroditeľ prevyšajet bahatstvo a Holovnyj tarabanščik.

Alexander Duchnovič zomrel 30. marca 1865 v Prešove. Od roku 1990 je po ňom pomenované rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove.





12 20 ki zs



Téma TASR