O. SLIACKY: Dobšinský je fenomén slovenskej kultúry

TASR, 26. júla 2016 10:58

Kniha Ondreja Sliackeho Pavel Dobšinský – život s rozprávkou ho predstavuje aj ako kňaza, pedagóga, prekladateľa, redaktora, editora, publicistu, etnológa, či turistu.

Bratislava 26. júla (TASR) – Mnohí malí i dospelí Slováci poznajú Pavla Dobšinského (1828-1885) ako rozprávkara. Kniha Ondreja Sliackeho Pavel Dobšinský – život s rozprávkou ho predstavuje aj ako kňaza, pedagóga, prekladateľa, redaktora, editora, publicistu, etnológa, či turistu, i ako chudobného, ale veľmi obetavého človeka.

"Napísal som asi 40 kníh a toto je moja prvá prezentácia. Napriek tomu, že Dobšinský je fenomén rozprávok, málokto ho pozná. Je to tragický príbeh jeho prenikania do literatúry, jeho portrét nie je v stredoškolských učebniciach. Naposledy vyšli jeho rozprávky v Tatrane v roku 1959. Ich neskoršie prepisy a audiovízie sa vydávajú nekvalitné. Je čas vydať pôvodné autentické Dobšinského rozprávky," na bratislavskej prezentácii knihy povedal Ondrej Sliacky.
Pavol Dobšinský Foto: wikipedia

Podľa neho je Dobšinský fenomén našej kultúry. Posadnutosťou jemu vlastnou sa oddal veci, ktorá nezaručovala zisk, ani len pozlátkový úspech. Keď sa chorľavý a chudobný rozhodol pokračovať vo vydávaní Slovenských povestí, teda toho, čím sa dnes pýšime pred sebou i svetom, našli sa len traja Slováci, ktorí si ich chceli objednať. Po tomto neúspechu nerezignoval a po každodennom zápase o holé živobytie začal po nociach pripravovať ešte väčší doklad o existencii vlastného národa.

"Neviem, kde vzal prostriedky, aby svoj veľký testament Prostonárodné slovenské povesti vyniesol na svetlo božie. Z majetných sa nenašiel nik, kto by mu pomohol aspoň troma grošmi. A tak ich vypriadol kdesi sám a vydal dielo, ktoré je našou Magnou chartou. To nie je len zbierka povestí, ako si jeho generácia nazvala rozprávky. Je to doklad o našej mravnej existencii, doklad ideálov krásy, pravdy a dobra, ktoré nám odjakživa boli upierané," konštatuje Sliacky v úvode knihy.

Aj keď mal Dobšinský od detstva boľavú nohu, rád pešo spoznával rodnú krajinu. Cez prázdniny (4.7.1846) ako 18-ročný sa vydal z gemerského Sirku na Horehronie, Liptov, Oravu, do Turca, Žiliny, Trenčína, Dobrej Vody, Bratislavy, Devína, Nitry. Domov sa vrátil po 38 dňoch. Občas sa zviezol furmanským vozom, ale denne prešiel aj 20 km. Putoval po miestach slávnej slovenskej minulosti z lásky k otčine.

Okrem rôznych spoločenských a iných súvislostí sa čitateľ dozvie, že v Dobšinského rodných Slavošovciach podnikatelia vybudovali továreň, ktorá z neznámej gemerskej dedinky vytvorila centrum papiernickej výroby v Uhorsku. Tiež prečo vznikla Jednota mládeže slovenskej, ako sa rodil slovenský jazyk, hrávalo študentské divadlo, tvorili časopisy, kde uverejňovali básne, poviedky, úvahy, kritiky, cestopisy, ľudovú slovesnosť. Boli to rukopisné zábavníky študentov evanjelického lýcea v Levoči. Po vypuknutí revolúcie v Pešti (marec 1848) s inými študentmi aj Dobšinského vyšetrovacia komisia vypočúvala pre podozrenie z vlastizrady. Levočské lýceum bolo zrušené 31.5.1849.

Pôsobenie a aktivity Dobšinského sú spestrené obrazovými dokumentmi i časťami jeho pôvodných textov aj v kapitolách Revúca (1850-1852), Trnava (1852), Brezno (1853-1855), Rožňavské Bystré (1855-1858), Banská Štiavnica (1858-1861), Driečany (1861-1885).

Veľké dielo Prostonárodné slovenské povesti Dobšinský vydal v Turčianskom sv. Martine (1880-1883) v ôsmich zošitoch a obsahujú 90 rozprávok. Bola vydaná aj Dobšinského národopisná monografia Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské (1880). V tomto vedeckom etnologickom diele zaznamenal rodinný, spoločenský, kultúrny a hospodársky život dedinského človeka od narodenia po smrť a doplnil bohatým folklórnym materiálom.

Podľa Sliackeho Dobšinský žil v čase, keď sa lámal chlieb a on jasnozrivo pochopil, že národ môže svoj nečas prežiť len vtedy, ak má svoje kultúrne a mravné hodnoty. Tieto dva atribúty sú jeho koreňmi. Nie zlato ani meč, ale naša kultúra a mravnosť ho zachraňujú pred náporom toho, čo naň útočí zvonku i z vlastného vnútra.

Kniha vyšla v edícii vydavateľstva Dajama Osobnosti Slovenska. Je poctou človeku, ktorý do rozprávky o troch grošoch ukryl nielen prapodstatu mravnej ľudskej existencie, ale touto rozprávkou žil. Jeden groš vracal, z druhého žil a tretí požičiaval.






Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac