Národný park Nízke Tatry existuje už 40 rokov

TASR, 14. júna 2018 7:19

Národný park Nízke Tatry (NAPANT) bol pred 40 rokmi zriadený vládnym nariadením zo dňa 14. júna 1978.

Národná prírodná pamiatka Brankovský vodopád sa nachádza na západnom okraji Nízkych Tatier prí ústí do Revúckej doliny v katastri mesta Ružomberok. Výškou 55 metrov je najvyšším vodopádom v Nízkych Tatrách. Foto: TASR/Dušan Hain


Bratislava 14. júna (TASR) - V Slovenskej republike (SR) sa nachádza spolu deväť národných parkov (NP).

Národné parky predstavujú najvýznamnejšie prírodné dedičstvo zriadené predovšetkým na ochranu ekosystémov a trvalé zachovanie charakteristických príkladov fyzicko-geografických regiónov, zdrojov a druhov v čo najprírodnejšom stave, pričom je súčasne zaručená ekologická stabilita a rozmanitosť. Na Slovensku je NP jedna zo zákonom stanovených kategórií chránených území. V súlade s európskymi i svetovými kritériami plnia NP dve základné úlohy: zachovanie vzácnej prírody a jej sprístupnenie pre realizáciu turistických a voľnočasových aktivít.

Masív Nízkych Tatier je po Vysokých Tatrách najvýznamnejším geografickým a relatívne vysoko ekologickým stabilným celkom Slovenska. Nízke Tatry predstavujú mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ-západ v dĺžke takmer 100 km. Sedlo Čertovica delí pohorie na časť Ďumbiersku na západe a Kráľovohoľskú vo východnej časti. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje na Ďumbieri - 2043 m n.m. a najnižšiu pri Banskej Bystrici - 355 m n.m.

Nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky (SSR) č.119/78 Zb. bol zriadený a vyhlásený Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Rozloha tohto u nás najväčšieho chráneného územia bola vymedzená na 205.085 ha vrátane ochranného pásma. Po prehodnotení stavu územia, najmä vzhľadom na nové majetkovoprávne vzťahy, bol vypracovaný návrh úpravy hraníc národného parku i ochranného pásma. Na základe toho v roku 1997 Nariadením vlády SR č.182/97 Z.z. bola podľa nových hraníc stanovená výmera národného parku na 72.842 ha a ochranného pásma na 110.162 ha.

Cestovný ruch prináša do Národného parku Nízke Tatry nielen pozitívne, ale aj negatívne vplyvy. K pozitívnym môžeme zaradiť napríklad rast starostlivosti o krajinu, jej údržbu, zintenzívnenie ochrany či snahu o zachovávanie pôvodnej a jedinečnej prírody. Negatívnymi vplyvmi sú premena pôvodného prírodného prostredia na svet turizmu, ide najmä o stratu hodnoty krajiny rastom fragmentácie - budovaním zjazdových dráh, prístupových komunikácií, lanoviek či vlekov.





Téma TASR