Najtragickejšia lavína spred 95 rokov má ešte svojho pamätníka

TASR, 6. februára 2019 8:00

Lesnícka osada Rybô je časťou obce Staré Hory.

Staré Hory/Bratislava 6. februára (TASR) - Pred 95 rokmi, 6. februára 1924 padla z juhovýchodných svahov Krížnej (1574 m n. m.) na osadu Rybô veľká lavína. Vyžiadala si 18 mŕtvych, z ktorých bolo 15 detí, čím sa smutne zapísala do slovenských dejín ako zatiaľ najtragickejšia lavína v histórii.

Lesnícka osada Rybô je časťou obce Staré Hory. Nachádza sa v Hornojeleneckej doline vo Veľkej Fatre neďaleko Banskej Bystrice. Uvoľnená lavína spred 95 rokov prekonala výškový rozdiel 760 m. Valila sa 180-kilometrovou rýchlosťou približne 2500 m a zobrala so sebou sneh z plochy 800.000 m2. Odhadovalo sa, že sa v nej nachádzali 2.400.000 m3 snehu, ktoré mohli dosahovať hmotnosť 600.000 ton.

6. februára 1924 padla veľká lavína z juhovýchodných svahov Krížnej na osadu Rybô. Vyžiadala si 18 mŕtvych, z toho 15 detí, čím sa smutne zapísala do dejín Slovenska, ako zatiaľ najtragickejšia lavína v histórii. O veľkom šťastí môže hovoriť posledný žijúci svedok tejto katastrofy, Benjamín Strmeň. V osudný deň spal v drevenej kolíske. Dosky so spadnutého stropu, zasypané snehom prekryli kolísku, čím mu zachránili život. Menej šťastia mali ale jeho piati súrodenci, ktorí pod lavínou zahynuli. Dnes 90-ročný muž stále spomína na túto udalosť. Kolísku, ktorá mu zachránila život, opatruje na povale rodinného domu. Na snímke Benjamín Strmeň stojí pri svojej kolíske. Foto: TASR


Lavína sa odtrhla približne o pol deviatej večer. Zlomila 1200 m3 stromov a zastavila sa až v hornej časti osady Rybô, kde strhla a zasypala tri domy a ďalšie dva poškodila. Pod snehom zostalo 22 ľudí. Štyrom sa podarilo vyslobodiť, 18 zahynulo.

O veľkom šťastí môže hovoriť posledný žijúci svedok tejto katastrofy Benjamín Strmeň. V osudnú noc spal v drevenej kolíske. Dvaja z jeho piatich súrodencov boli s ním a rodičmi v drevenici, ďalší traja spali u susedov. Lavína sa dovalila s veľkým rachotom. Masa snehu zasiahla domček a obrovský tlak vymrštil jeho rodičov z domu. Matka bola po krk v snehu, otec po pás. Keď sa vyslobodil z lavíny, vyhrabal aj manželku holými rukami a odniesol do najbližšieho nepoškodeného domu.

Na kolísku s dieťaťom padli šindle zo strechy. Prekryli ju a vytvorili chránený priestor, ktorý mu zachránil život. Menej šťastia mali ale jeho piati súrodenci, ktorí pod lavínou zahynuli. Dnes 95-ročný muž stále spomína na túto udalosť. Kolísku, ktorá mu zachránila život, opatruje na povale rodinného domu.

"Mal som vtedy iba tri mesiace. Ako mi neskôr rozprávali otec a mama, ktorí tiež boli zasypaní snehom, keď spadla lavína, vyhodilo ma s kolískou z domu von a odnieslo asi 70 metrov ďaleko. Tam ma niekto neskôr vyhrabal lopatou. Dodnes ale neviem, kto. Kolíska, v ktorej som bol, má dnes už okolo 170 rokov," povedal pri 90. výročí tejto smutnej udalosti Strmeň pre TASR.

Na niektorých miestach dosiahla lavína až 35-metrovú výšku. Ešte na jar toho roku museli urobiť cez ňu tunel, aby mohol ísť dobytok na pašu. Na úplné roztopenie snehu z lavíny sa čakalo takmer tri roky.

Pohreb obetí sa mohol uskutočniť až dva týždne po tragédii, lebo poslednú z obetí našli až po desiatich dňoch hľadania. Záchranárom, predovšetkým vojakom z vtedajšej zvolenskej a banskobystrickej posádky, prekážali bočné lavíny a neustály hukot, ktorý akoby upozorňoval na možnosť ďalšieho nešťastia.

Lavína v osade Rybô bola jedna z najväčších na Slovensku. V tejto lokalite ale nebola prvá. V kronike obce Stará Turá je záznam aj o tej zo 17. marca 1751. Vtedy v osade Rybô zabila desať ľudí a zničila osem domov.

Ako pamiatka na túto smutnú udalosť stojí na konci osady Rybô pamätný kríž.










Téma TASR