Múzou režiséra Ingmara Bergmana bola herečka Liv Ullmannová

TASR, 16. decembra 2018 6:40

Sympatická Nórka má v nedeľu 16. decembra 80 rokov.

Tokio/Bratislava 16. decembra (TASR) – Umelecký výkon, ktorý podala herečka Liv Ullmannová v snímke Ingmara Bergmana Scény z manželského života (1972) krátko po premiére upútal nezvyčajnú pozornosť verejnosti. Film posúval hranice kinematografie, mal svoju hĺbku a riešil závažné témy, ktoré vyvolávali nevídané diskusie. Sympatická Nórka má v nedeľu 16. decembra 80 rokov.
Herečka Liv Ullmannová Foto: TASR
Liv Johanne Ullmannová sa narodila nórskym rodičom 16. decembra 1938 v Tokiu. Zatúžila po kariére herečky, a preto sa zapísala na hereckú akadémiu v Londýne.

Začínala ako divadelná herečka a divadlu ostala verná celý život. Jej prvý filmový úspech sa dostavil v roku 1957. Účinkovala v snímke svojej krajanky Edith Carlmarovej s názvom Blázni na horách a to presne v intenciách amerických či československých bláznivých komédií predvojnového obdobia. Sympatickí herci na čele s rozkošnou Unni Bernhoft (Liv Ullmannová) dokazovali každou scénou svoj talent. Príbeh plný zámien, omylov a prevlekov im na to dal veľkú príležitosť.

Mladá ostýchavá a do seba zahľadená herečka doslova padla do oka v roku 1965 švédskemu režisérovi Ingmarovi Bergmanovi. V priebehu nakrúcania filmu Persona sa obaja zblížili aj osobne. Pobyt oboch umelcov na ostrove Farö vyústil do vzniku Bergmanovej tzv. ostrovnej trilógie pozostávajúcej z titulov Hodina vlka (1967), Hanba (1968) a Náruživosť (1969). Bolo len otázkou času, kedy ponurý Bergman zavadí o romantizmus, surrealizmus a horor. Stalo sa tak práve v Hodine vlka, kde herečka opäť excelovala. "Z Liv vyžaruje niečo, čo prenikne i oceľovým púzdrom kamery," uviedol na margo hereckého talentu Liv Ullmanovej dvorný Bergmanov kameraman Sven Nykvista. Hanba a Náruživosť zo spomenutej trilógie boli filmy o násilí, ktoré tlie pod povrchom a potom znenazdajky vypláva na povrch.

Na konci 60. rokov po hereckých schopnostiach Liv Ullmannovej zatúžil Hollywood. Z jej amerických filmov možno najväčšiu pozornosť upútala Nevesta pre Zandyho (1974), kde stál po jej boku Gene Hackman. Film režíroval v Amerike etablovaný Švéd Jan Troell, ktorého ďalšia dvojdielna sága Emigranti (1971) a Nová Zem (1972) znamenali výrazný úspech nielen pre režiséra, ale aj Liv Ullmannovú.

V existenciálne ladených Šepotoch a výkrikoch (1972) sa herečka prevtelila do postavy Márie, jednej z dvojice žien, ktoré sa spolu so slúžkou starajú o sestru zomierajúcu na rakovinu. Film získal v roku 1973 najvyššie ocenenie Švédskeho filmového ústavu a cenu Najvyššej technickej komisie na Filmovom festivale v Cannes.

V snímke Tvárou v tvár (1975) stvárnila psychologičku Jenny, ktorá spáchala samovraždu. O svoju postihnutú sestru sa starala vo filme Jesenná sonáta (1978).

Za vrchol kariéry Ullmannovej označila filmová kritika šesťdielny televízny seriál a i celovečerný film Scény z manželského života (1972). Fenomenálny projekt analyzuje s nekompromisnou presnosťou rozpad manželského vzťahu. Snímka zožala úspech v televízii aj v kinách vo Švédsku, kde sa stala námetom diskusií aj v samotných v domácnostiach a podľa médií ovplyvnila rozvodovú štatistiku v krajine.

Ullmanovej prvým samostatným režisérskym debutom bol film Sofia (1992), do ktorého dala mnoho zo seba samej. Druhým bol film Kristina Vavrincová (1995), adaptácia majstrovského diela Sigrid Undsetovej. nórskej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru. Bergman, s ktorým Ullmannová spolupracovala takmer 40 rokov, ju dokonca sám poveril nakrútiť svoj televízny seriál Súkromné rozhovory (1996).

Po dvoch celovečerných filmoch nasledovala snímka Nevera (2000), ktorá na festivale v Cannes potvrdila pozíciu Ullmannovej ako vynikajúcej režisérky. Nekompromisne a opojne vyzobrazená dráma priam antických rozmerov o milostnom trojuholníku vychádza zo skutočných udalostí zo života Ingmara Bergmana.

Medzi neskoršie diela sa radí snímka Dva životy z roku 2012, ktorá bola nakrútená podľa nepublikovaného románu "Ice Ages" od Hannelora Hippa.

Výrazná osobnosť nórskej kinematografie Liv Ullmannová je aj autorkou viacerých kníh. Jednou z nich je Premena, ktorá je ucelenou výpoveďou, o živote herečky. Je neobyčajná formou i obsahom, sugestívna a nabádajúca čitateľa premýšľať.

Okrem umeleckých aktivít sa Liv Ullmannová angažovala ako veľvyslankyňa organizácie UNICEF. V roku 2005 dostala na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos pre svetovú kinematografiu.

Svoj vzťah k filmu, ktorý nadobudla už v detstve, vyjadrila slovami: "Strieborné obrázky, únik zo skutočnosti, svet snov. Zážitky a ľudia, o ktorých som verila, že sa niekedy stanú súčasťou môjho každodenného života. Zázrak v Miláne. Svetlá rámp. Videla som ich snáď dvadsať ráz a očarenie bolo zakaždým rovnako silné."







Téma TASR