Meno geniálneho učenca Omara Chajjáma nesie kráter na Mesiaci

TASR, 18. mája 2018 6:18

V literatúre zažiaril zbierkou básní Štvorveršie, ktorú ako prvý voľne prebásnil do angličtiny Edward FitzGerald.

Nišápúr/Bratislava 18. mája (TASR) - Omar Chajjám bol perzský matematik, filozof, astronóm a básnik. Podľa mnohých súčasných vedcov mu právom patrí označenie - najvzdelanejší muž storočia. V literatúre zažiaril zbierkou básní Štvorveršie, ktorú ako prvý voľne prebásnil do angličtiny Edward FitzGerald. V piatok 18. mája uplynie 970 rokov od narodenia tejto všestrannej perzskej osobnosti.

Omar Chajjám sa narodil 18. mája 1048 v Nišápúre (v dnešnom Iráne). Bol nadaným mladíkom, mal neobyčajne dobrú pamäť a rozumové schopnosti. Vyštudoval v Samarkande, kde prežil mladé roky. Odišiel do Buchary (dnešný Uzbekistan) a stal sa jedným z popredných stredovekých matematikov a astronómov. Za svojho učiteľa považoval perzského filozofa, lekára a prírodovedca Avicennu, ktorého spisy prekladal neskôr do perzštiny. Podľa niektorých zdrojov Omar Chajjám pôsobil ako filozof a pedagóg v rodnom Nišápure a vyučoval súfismus (ide o súhrnné označenie pre islamskú mystiku).

Talentovaný učenec sa zaoberal metodológiou vedy, geografiou a fyzikou. Plodným obdobím jeho života bolo pôsobenie na dvore seldžuckého sultána Malikšáha v Isfaháne, kde v roku 1076 dostal k dispozícii observatórium. Vedec zostavoval astronomické tabuľky, zaznamenal predchádzajúce reformy moslimského kalendára a na čele skupiny matematikov pripravil novú reformu kalendára, podľa ktorej by chyba jedného dňa nastala za 3770 až 5000 rokov. Po sultánovej smrti sa opäť vrátil k učiteľskému povolaniu.

V diele Ťažkosti aritmetiky opísal Chajjám metódu výpočtu odmocnín s prirodzeným exponentom z prirodzených čísel. Prvýkrát v histórii rozvoja matematických disciplín tejto civilizácie kompletne klasifikoval všetky typy rovníc, vrátane lineárnych, kvadratických i kubických. V teórii rovnobežiek štúdiom štvoruholníka s dvoma susednými pravými uhlami a ďalšími dvoma zhodnými uhlami (Chajjámov-Saccheriho štvoruholník) dospel fakticky k niektorým formuláciám neeuklidovskej geometrie.

Učenec, ktorý myslením výrazne predbehol svoju dobu, zomrel 4. decembra 1122. Pochovaný je v rodnom meste. Jeho mauzóleum je skvostnou ukážkou perzskej architektúry v Iráne a každoročným cieľom pútnikov.

Pri svojej básnickej tvorbe Omar Chajjám tajomne zahaľoval svoje myšlienky do symboliky, využíval pri tom neobyčajnú slovnú zásobu pre vyjadrenie toho, čo dosiahol v duchovnej sfére.

Vo vydavateľstve Ryba vyšlo v roku 2006 dielo Omara Chajjáma s názvom Túžba je vták, čo nie je v tvojej sieti. Desať storočí staré a predsa súčasné štvorveršia najväčšieho z novoperzských básnikov sú nádhernou oslavou pozemského života a prítomného okamihu v ňom. Súbor 300 štvorverší podľa rôznych jazykových interpretácií do slovenčiny preložil Ľubomír Feldek. Spisovateľ predstavuje Chajjáma ako zbožného kacíra, ospevujúceho lásku a milovanie, víno a pitie, ako básnika, ktorý nám pripomína tiaž nášho osudového bytia. Knihu ilustrujú kresby a maľby slovenského výtvarníka Mareka Ormandíka.

Meno geniálneho vedca Omara Chajjáma nesie aj kráter na povrchu Mesiaca.



Zdroj: Encyklopedia Beliana, Encyklopedický ústav SAV, Bratislava, 2010.



zs roi



Téma TASR