Matej Korvín sa zachoval v pamäti slovenského ľudu ako dobrý kráľ

TASR, 23. februára 2013 8:43

Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska.

Kluž/Bratislava 23. februára (TASR) - Matej Korvín, syn Jána Huňadyho, v rokoch 1458-1490 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda, ktorý si od roku 1469 nárokoval i titul českého kráľa, sa narodil pred 570 rokmi 23. februára.
Foto: uhersko.com

Kráľ Matej Korvín patrí medzi najpozoruhodnejšie osobnosti uhorských dejín. Bol jedným z mála uhorských panovníkov, ktorý sa zachoval v pamäti slovenského poddaného ľudu ako dobrý kráľ. Charakterizovali ho ako kráľa pohotového, bystrého, s vycibreným jazykom a výbornou pamäťou.

Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III. Dobyl Sliezsko, Lužice a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Po dobytí Dolného Rakúska svojím sídlom urobil Viedeň.

Likvidoval bratrícke skupiny na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom Potoku porazil kráľovské vojská bratríkov. Posledný bratrícky tábor dobyl v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Podnikol tiež tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých však dosiahol iba čiastočné úspechy. Matej Korvín sa viac ako boju proti Turkom zameriaval na výboje, ktorými chcel rozšíriť hranice kráľovstva, čo vzbudilo nevôľu susedov, aj viacerých jeho dovtedajších prívržencov.

Matej Korvín sa narodil 23. februára 1443 v Kluži vo vtedajšom Sedmohradsku (dnes Rumunsko) ako člen rodu Huňadyovcov. Jeho matkou bola dolnouhorská šľachtičná Alžbeta Siládiová. Otec, Ján Huňady, jeden z najbohatších veľmožov v Uhorsku, pochádzal zo sedmohradského rodu a bol niekoľkonásobným víťazom v bitkách s Turkami. Po otcovej smrti ho spolu so starším bratom Ladislavom zajali, Ladislava popravili a Matej len o vlások unikol trestu smrti.

V mladosti získal všestranné vzdelanie a jazykové znalosti – ovládal maďarčinu, latinčinu, nemčinu a češtinu. Jeho prvou manželkou bola dcéra Juraja Poděbradského Katarína. Ako 33-ročný sa druhý raz oženil s Beatrix Aragónskou, dcérou neapolského kráľa.

Manželky deti Matejovi neporodili. Nemanželského syna Jána Korvína mal s rakúskou meštiankou Barbarou a videl v ňom svojho následníka.

Matej Korvín zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni na mozgovú mŕtvicu. Dožil sa 47 rokov.

Po jeho smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku 1471 českým kráľom. Vladislav bol zvolený uhorskými stavmi, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa kráľom stal jeho nemanželský syn Ján Korvín.

S kráľom Matejom Korvínom sa viaže na Slovensku veľa miest. Na hrade Ľupča nad obcou Slovenská Ľupča neďaleko Banskej Bystrice rastie vyše 700-ročná lipa, pod ktorou mal rád sedávať kráľ Matej Korvín. Kráľ aj s manželkou Beatrix a početným sprievodom navštívil v roku 1478 kúpele Sliač. Zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulkami, "pod našimi milými lipami bojnickými" svedčia o tom, že kráľ Matej Korvín usporadúval pod lipami pred Bojnickým zámkom snemy a hostiny.

V Bratislave založil roku 1465 Universitas Istropolitana a v Budíne zriadil slávnu Bibliotéku Corvinianu (preklady antických diel). K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády prispela aj jeho druhá manželka Beatrix Aragónska. Manželia podporovali vzdelanosť, do krajiny pozývali zahraničných umelcov, staviteľov a učencov, napr. astronóma Jána Müllera Regiomontana.

Traduje sa, že posledného zubra na Slovensku žijúceho vo voľnej prírode zastrelil ešte v 15. storočí práve Matej Korvín. V Hronskom Beňadiku za múrmi baziliky sa v kaplnke nachádza pre kresťanov drahocenná relikvia Božej krvi. Tú benediktínom ešte pri príležitosti vysviacky chrámu daroval Matej Korvín, ktorý ju mal od pápeža Pavla II.

Mince razené za Mateja Korvína sa nachádzali medzi inými v poklade, ktorý v roku 2000 našiel obyvateľ Čadce pri kopaní základov na nový plot pri rodinnom dome v Horelici. Najväčší nález Matejových dukátov obsahuje Košický zlatý poklad nájdený v roku 1935 - 110 kusov.




Téma TASR