Martin Rázus bol významnou osobnosťou medzivojnového obdobia

TASR, 18. októbra 2018 7:17

Od narodenia jedného z popredných slovenských intelektuálov uplynie vo štvrtok 18. októbra 130 rokov.

Liptovský Mikuláš/Bratislava 18. októbra (TASR) - Evanjelický kňaz, básnik, dramatik, publicista a politik Martin Rázus bol významnou osobnosťou slovenského medzivojnového kultúrneho života. Najväčší úspech u čitateľov dosiahol autobiografickými románmi Maroško (1932) a Maroško študuje (1933). Od narodenia jedného z popredných slovenských intelektuálov uplynie vo štvrtok 18. októbra 130 rokov.
Evanjelický farár, básnik, dramatik, publicista a politik Martin Rázus, predseda SNS a významná osobnosť slovenského medzivojnového kultúrneho života. Foto: TASR

Martin Rázus sa narodil 18. októbra 1888 vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval teológiu v Bratislave. Absolvoval študijný pobyt v škótskom Edinburghu v Spojenom kráľovstve, kam sa dostal vďaka štipendiu Škótskej cirkvi a s podporou veľkého priateľa Slovákov a Slovenska Roberta Williama Setona Watsona. Pôsobil ako kaplán v Modre, farárom bol v Pribyline, v Moravskom Lieskovom a v Brezne.

Vyvíjal aktivity v Slovenskej národnej strane (SNS), bol jedným z jej predsedov (1929-1937) a poslancom Národného zhromaždenia Československej republiky (NZ ČSR).

Svoje životné skúsenosti zúročil v rozsiahlej politickej publicistike. Popri umeleckej poézii a próze napísal množstvo politických článkov, polemík a úvah do slovenských i českých novín. Časť publicistickej tvorby mu vyšla v knihe Argumenty (1932).

Rázus bol významnou postavou medzivojnovej slovenskej literatúry, autor vlasteneckej poézie zameranej proti prvej svetovej vojne (Z tichých búrnych chvíľ, 1917, To je vojna!, 1919) a lyrických zbierok (Cestou, 1935, Stretnutie, 1937).

Po roku 1918 sa Martin Rázus venoval hlavne próze, námety pre svoje romány čerpal z vtedajšieho obdobia (Svety, 1929) a zo slovenských dejín (Júlia, 1930, Krčmársky kráľ, 1935, Odkaz mŕtvych, 1936). Je autorom psychologickej drámy Hana (1920)a filozoficko-dramatickej básne Ahasver (1936).

Pri písaní dvojdielnej knihy Maroško vychádzal autor z vlastných spomienok a zážitkov. V prvej z nich zachytil svoje detstvo, v druhej študentské roky. Dvojica kníh je považovaná za vrchol jeho tvorby. Obe autobiografické diela v šesťdesiatych rokoch sfilmovali, výsledkom bol trojdielny televízny film.

Politická aktivita bola len zdanlivo v tieni jeho literárnej činnosti. Martin Rázus vystupoval veľmi obetavo v záujme nadobudnutia subjektivity Slovenska, čo ho už v roku 1929 ako predsedu SNS priviedlo do autonomistického tábora.

V roku 1930 sa Martin Rázus stal farárom v Brezne, kde po siedmich rokoch kňazského pôsobenia a vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti 8. augusta 1937 vo veku nedožitých 49 rokov zomrel.

V apríli 2002 sa uskutočnilo v Rázusovom dome v jeho rodisku vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši ustanovujúce valné zhromaždenie občianskeho združenia s názvom Spolok Martina Rázusa. Spolok v spolupráci s mestom Liptovský Mikuláš organizuje každoročne okrem iného cykloturistický maratón Po stopách Martina Rázusa.

Pri Dunaji na Rázusovom nábreží v Bratislave v roku 2013 odhalili Pomník Martina Rázusa, ktorý je dielom dvoch mladých umelcov, výtvarníka Martina Dzureka a architekta Daniela Bartoša. Dominantou pomníka je vysoký žulový pilier, ktorý pozostáva z 13 platní. Z nich 11 prezentuje miesta Rázusovho pôsobenia.

Mládežnícky orchester a zbor z grófstva Northamptonshire zo Spojeného kráľovstva The Northamptonshire County Youth Orchestra & Choir sa predstavili v júli 2018 v Bratislave na slávnostnom koncerte k 100. výročiu ukončenia prvej svetovej vojny. Koncert organizovali občianske združenia Ars ante portas a Spolok Martina Rázusa v spolupráci s The Prague Concert Co. na podporu vydania zbierky básní Martina Rázusa Hoj, zem drahá pri príležitosti 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny a vzniku Československej republiky i 130. výročia Rázusovho narodenia. Podujatie sa konalo v rámci festivalu Kultúrne leto a Hradné slávnosti Bratislava 2018.







Téma TASR