K slovenským vlastencom 19. storočia patril aj Martin Medňanský

TASR, 3. novembra 2014 7:11

Začal písať po slovensky a snažil sa tvoriť vlastnú, osobitú literatúru, odlišnú od českej. Bol hrdý na svoj šľachtický titul.

Trenčín/Bratislava 3. novembra (TASR) – Slovenský vlastenec, katolícky kňaz, publicista, spisovateľ a prekladateľ Martin Medňanský patril k tým, ktorí z úprimného srdca milovali svoj rodný jazyk a svoj ľud. Začal písať po slovensky a snažil sa tvoriť vlastnú, osobitú literatúru, odlišnú od českej. Bol hrdý na svoj šľachtický titul. Rád ním dokazoval, že ani šľachtictvo nemusí byť dôvodom odnárodnenia. V pondelok 3. novembra uplynie 115 rokov od jeho úmrtia.

Martin Medňanský bol národne uvedomelým ľudomilom, neohrozene bojujúcim proti krivdám, ktoré sa páchali na slovenskom ľude. Otvorene sa hlásil k svojmu národu a patril k vyznávačom slovanskej jednoty. Vyhľadával a udržiaval kontakty s poprednými slovanskými dejateľmi. Ako Slovana si ho vážili v Poľsku, Chorvátsku a Rusku, kde o ňom často písali. Aj na základe jeho informácií o Slovákoch napísal známy poľský spisovateľ, cestovateľ a publicista Agat Giller dielo Z podrózy po kraju slowackim (1876), kde sa o Slovákoch vyjadril ako o jednom z najpoctivejších a najnešťastnejších slovanských kmeňov.

Pochádzal zo starej zemianskej rodiny. Martin Medňanský sa narodil 10. novembra 1840 v Divinke pri Žiline. Študoval na piaristickom gymnáziu v Trenčíne (1851-1854) a v Nitre teológiu. Za kňaza ho vysvätili v roku 1864. Ako kaplán pôsobil v Lietave, Rosine, vo Vysokej nad Kysucou, v Bošáci a Zliechove. V roku 1872 sa stal farárom v Beckove. Zo zdravotných dôvodoch (hluchota) však odišiel na predčasný dôchodok. Žil u svojej sestry Jozefíny Žambokréky v Istebníku.

Venoval sa literatúre, prispieval do časopisov, kalendárov a almanachov (Junoš, Katolícke noviny, Národnie noviny, Obzor, Orol, Pútnik svätovojtešský, Slovenské pohľady, Slovenský kalendár, Slovenský letopis, Slovesnosť, Sokol, Tovaryšstvo), krajanskej tlače v Spojených štátoch amerických (kalendár Jednota), do českých periodík (Obzor, Posvátná kazatelna, Pozor, Vlast) a do poľského časopisu Ruch literacki. Písal črty z rodných Kysúc, úvahy o česko-slovenskej otázke, biografické články a kázne. V rokoch 1882-1885 redigoval kalendár Pútnik svätovojtešský. Prekladal z poľštiny, maďarčiny, nemčiny a francúzštiny.

Je považovaný za surrealistu. Martin Medňanský písal básne, novely, povesti a cestopisy. Publikoval pod pseudonymami Dušan Sava Pepkin, Divinkov Svedernický a Martin Divinko-Svedernický. V roku 1876 vydal v dvoch zväzkoch na podnet Andreja Kmeťa súborné dielo Poézia Dušana Savu Pepkina. Sústredil v ňom časopisecky publikované a rukopisné verše, zväčša napodobeniny ľudovej poézie a básne s historickými námetmi. Pôvodné básne striedal s prekladmi z maďarskej, francúzskej a poľskej poézie.

V posledných rokoch života sa Medňanský venoval ovocinárstvu. Dosahoval dobré výsledky, ktoré neúnavne propagoval v poučno-popularizačných článkoch o štepárstve a včelárstve v Pútniku svätovojtešskom. Spájalo ho dlhoročné priateľstvo s Ľudovítom Vladimírom Riznerom (zakladateľ slovenskej bibliografie), daroval mu svoju rozsiahlu knižnicu.

Martin Medňanský zomrel 3. novembra 1899 v Závaží-Istebníku (dnes je to časť Trenčína).


Téma TASR