Maliar a pedagóg Ján Mudroch zomrel pred 45 rokmi

TASR, 4. februára 2013 8:01

Venoval sa hlavne figurálnej maľbe a zátišiu, využíval metafory a symboly. Jeho vrcholné diela pochádzajú z vojnového obdobia.

Bratislava 3. februára (TASR) - Maliar a pedagóg Ján Mudroch bol prvým rektorom Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Po druhej svetovej vojne významne prispel k organizovaniu slovenskej výtvarnej kultúry. Od jeho úmrtia uplynie v pondelok 4. februára 45 rokov.
V Slovenskej národnej galérii v Bratislave vystavovali v roku 2009 umelci Jána a Marián Mudrocha. Názov výstavy bol Mudroch & Mudroch Neuskutočnený rozhovor Foto: Martin Bauman/TASR

Venoval sa hlavne figurálnej maľbe a zátišiu, využíval metafory a symboly. Jeho vrcholné diela pochádzajú z vojnového obdobia. Do slovenského maliarstva vniesol dramatizmus svetla a farby, programovo syntetizoval novovekú tradíciu tejto orientácie v európskej maľbe s časťou poimpresionistickej francúzskej moderny. Vynikol v používaní čiernej a iných tmavých farieb.

Ján Mudroch sa narodil 28. marca 1909 v Senici. Absolvoval Súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave, neskôr študoval na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe. V roku 1937 vyštudoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Jeho umelecký vývin rozhodujúco ovplyvnili profesori Jakub Obrovský a Willi Nowak. Najmä Nowak ho priviedol k temnosvitnej koloristickej línii európskeho maliarstva. Temnosvit - spôsob maľby, pri ktorej osvetlené tvary vystupujú z temného pozadia a okolia - sprevádzal snahy o zduchovnenie námetu. Zdôrazňoval svetlo i tieň, čím maliar dosahoval sugestívne emocionálne účinky. Zasiahol i do kresby a grafiky. Pod vplyvom Rembrandtovho temnosvitu a farebnosti tvoril Mudroch najmä svoje diela vojnového obdobia.

Hneď po ukončení vysokej školy prvý raz vystavoval v českej pražskej výstavnej sieni Elán. Vystúpil ako výrazný talent so širokou kultúrou, keď spájal klasickú tradíciu (Rembrandt van Rijn, Francis Goya) s francúzskou modernou (Paul Cézanne, Pierre Bonnard, Pierre Auguste Renoir, Georges Rouault), ako to dokazovali diela Ležiaci akt, Sediaca a iné.

Jeho príchod do Bratislavy v roku 1938 zdynamizoval kultúrny život a hlavne výtvarné dianie v meste. Stal sa príslušníkom avantgardnej skupiny slovenskej umeleckej a vedeckej inteligencie. V tom istom roku v Bratislave usporiadal súbornú výstavu, spolupracoval pri vydávaní zborníkov poézie, prózy, vedeckých esejí a výtvarných reprodukcií. Od roku 1939 pedagogicky pôsobil na Oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave.

Na prelome 30. a 40. rokov minulého storočia vytvoril viaceré zo svojich najlepších diel (Zavraždený básnik, Dievčatko s bábikou, Madona s čiernou svätožiarou, početné zátišia a kytice).

Po druhej svetovej vojne významne prispel k organizovaniu slovenskej výtvarnej kultúry. Ján Mudroch pripravoval veľké tematické výstavy a venoval sa budovaniu Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde pôsobil ako jej prvý rektor a neskôr ako profesor katedry maliarstva. Bol predsedom výtvarného odboru Umeleckej besedy slovenskej.

Vystavoval samostatne aj na kolektívnych výstavách viackrát v Bratislave a Prahe, v Budapešti (Maďarsko), Benátkach (Taliansko), New Yorku (USA). Jeho diela sú v rôznych galériách a súkromných zbierkach.

V roku 1946 ho odmenili Kupeckého cenou mesta Bratislavy a v roku 1968 mu in memoriam udelili titul národný umelec.

Ján Mudroch zomrel 4. februára 1968 v Bratislave vo veku takmer 59 rokov.




Téma TASR