M. Smatana: V súčasnej dobe nemožno hovoriť o zániku nárečí

TASR, 18. februára 2018 10:00

Dialekty, podobne ako i spisovný, respektíve bežný hovorený jazyk, sú v neustálom vývine.

Bratislava 18. februára (TASR) – Nárečia na Slovensku zaznamenali po druhej svetovej vojne dynamické zmeny vo všetkých jazykových rovinách. V súčasnosti podľa slov Miloslava Smatanu z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra v Bratislave nemožno hovoriť o ich zániku. Dialekty, podobne ako i spisovný, respektíve bežný hovorený jazyk, sú v neustálom vývine.
Mapa slovenských nárečí Foto: Mapa

Výskumy posledných desaťročí potvrdili ústup nárečí z pôvodných pozícií, v ktorých ich začala nahrádzať najmä hovorená podoba spisovného jazyka, nejde však o proces priamy a jednoznačne smerujúci k zániku dialektov. Smatana pre TASR potvrdil, že najstaršia generácia je stále nositeľom formy jazykového prejavu, ktorá sa najmenej vzdialila od pôvodného nárečia.

"Od ideálnej nárečovej normy sa najviac vzďaľuje vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaná stredná a mladá generácia. Ukazuje sa, že od pôvodnej formy nárečí sa najviac odkláňajú pracovníci v oblasti kultúry a školstva," povedal Smatana. Zároveň doplnil, že v mestách bol zaznamenaný výraznejší proces ústupu nárečových prvkov ako na vidieku.

Slovenské nárečia sa delia na tri základné skupiny - západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské nárečia. "Tieto oblastné nárečia sa delia na krajové dialekty a nazývajú sa podľa bývalých žúp (oravské, trenčianske, spišské), podľa geografických celkov (záhorské, trnavské), alebo sa užšie členia na úzko krajové nárečia (podjavorinské, severokysucké)," vysvetlil jazykovedec.

Každé nárečie je používané najmä na svojom pôvodnom území. "Len ťažko možno špecifikovať, ktoré z nárečí je používané najčastejšie. Pri otázke, ktoré z nich je najrozšírenejšie, by sme mohli konštatovať, že stredoslovenské nárečia sú tými, ktoré dominujú v rámci slovenského nárečového územia. Oblasti, na ktorých môžeme počuť jazykový prejav s charakteristickými stredoslovenskými znakmi je najrozsiahlejšie," uviedol Smatana.

Najzreteľnejšie vystúpia znaky istých nárečí v používaní na inom nárečovom území, napríklad, ak niektoré z východoslovenských nárečí zaznie na západnom Slovensku a opačne – záhorské nárečie na východnom Slovensku. Smatana potvrdil, že nárečia používajú v súčasnosti aj mladí ľudia.

"V súčasnosti však neplnia všetky sociálne funkcie, ktoré náležia plnohodnotnému jazykovému útvaru. Zo štyroch základných jazykovokomunikačných činností (reč, písanie, počúvanie, hovorenie), sa v nich primárne uplatňuje najmä reč a počúvanie," objasnil. Podotkol, že dobrým príkladom toho, že sa nárečia používajú aj medzi mladými, je bratislavská hlavná stanica. "Z úst ľudí všetkých generácií často počujeme ich lokálne nárečia, najmä pri neformálnej vzájomnej komunikácii. Aj laik dokáže celkom spoľahlivo usúdiť, ktorí hovoriaci prišli zo Záhoria, ktorí z okolia Banskej Bystrice alebo niektorej z východoslovenských lokalít," uzavrel.




Téma TASR