Autor Spalovača mrtvol Ladislav Fuks sa narodil pred 95 rokmi

TASR, 24. septembra 2018 5:33

Legendami opradený spisovateľ Ladislav Fuks sa na filme slovensko-českého režiséra Juraja Herza podieľal aj scenáristicky.

Praha/Bratislava 24. septembra (TASR) - Literárnou predlohou k jednému z najlepších československých filmov Spalovač mrtvol bol rovnomenný román českého spisovateľa Ladislava Fuksa, od narodenia ktorého uplynie v pondelok 24. septembra 95 rokov.

Legendami opradený spisovateľ Ladislav Fuks sa na filme slovensko-českého režiséra Juraja Herza podieľal aj scenáristicky. Sám, nedávno zosnulý (8. apríl 2018) režisér, pochádzajúci z Kežmarku, si na Fuksa zaspomínal aj v rozhovore pre TASR z roku 2011, v ktorom o spisovateľovi povedal: "On bol veľmi zvláštny človek, myslím, že nebol úplne normálny, on mal rád mŕtvoly, bol človek veľmi podivný, zažil som s ním veľa vecí, pretože on žil v úplne inom svete. Ja som za ním prišiel po rokoch, že mám možnosť nahrať film podľa jeho predlohy, on už bol veľmi chorý, mal okná prelepené tapetou, z povaly viseli kostričky, spal v rakve, a spýtal sa ma, či mu za to zaplatia. Keď som povedal, že samozrejme, tak povedal, že to nechce, lebo že má už napísanú poslednú vôľu a už to nechce meniť".

Nie je ľahké pochopiť osobný život jedného z najtemnejších českých spisovateľov. Ladislav Fuks totiž pred svojou smrťou systematicky zničil všetko, čo nechcel, aby sa dostalo na verejnosť. V tejto súvislosti sa hovorí o Fuksovej homosexuálnej orientácii či o bizarnej záľube k mŕtvolám. Zároveň to bol citlivý človek, plný strachu, ktorý prekrýval čiernym humorom a cynizmom. Strach a úzkosť plynúce z neslobody spôsobenej násilím, alebo štátnou mocou boli aj hlavnými témami jeho próz.

Ladislav Fuks sa narodil 23. septembra 1923 v Prahe. Bol synom policajného úradníka, prísneho človeka. Aj preto detstvo budúceho spisovateľa nepatrilo medzi najšťastnejšie obdobia jeho života. Ani dospievanie nebolo jednoduché. Fuks si totiž uvedomoval svoju homosexuálnu orientáciu, ale tú musel starostlivo tajiť. Dospieval totiž v období protektorátu nastoleného v Čechách nacistami, kedy bola nielen rasová, ale aj sexuálna odlišnosť pre človeka značne nebezpečná.

Po skončení gymnázia sa Ladislav Fuks zamestnal v poľnohospodárskej správe v Hodoníne. Na pražskej Karlovej univerzite začal študovať po skončení druhej svetovej vojny. Štúdium filozofie, psychológie a dejín umenia ukončil v roku 1949, kedy začal pracovať ako úradník v papierňach. Neskôr sa zamestnal v úrade Štátnej pamiatkovej starostlivosti na zámku Kynžvart. Na zámku ho zaujala zbierka bizarných predmetov kniežaťa Metternicha až natoľko, že sám do konca života zbieral bizarné predmety s morbídnym nádychom, ktorými napokon zaplnil svoj pražský byt. Od roku 1959 pracoval v pražskej Národnej galérii.

Knižne debutoval Ladislav Fuks až v štyridsiatke v roku 1963 románom Pan Theodor Mundstock, ktorý sa odohráva v roku 1942 v období Protektorátu Čiech a Moravy. Psychologický román zaznamenal úspech u kritikov, čo prekvapilo aj samotného autora.

Posilnený úspechom sa Ladislav Fuks prezentoval v roku 1964 románom Mí černovlasí bratři, ktorý opisuje ťažký údel českých Židov v čase protektorátu.

Uvoľnená atmosféra 60. rokov minulého storočia v bývalom Československu priala Fuksovým intelektuálnym a temným románom. V roku 1966 mu vyšla próza Variace pro temnou strunu a o rok neskôr jeho najúspešnejší román Spalovač mrtvol. Román preslávila aj nemenej vydarená filmová adaptácia, pod ktorú sa podpísal režisér Juraj Herz. Film, na ktorom sa scenáristicky podieľal aj samotný spisovateľ, dodnes patrí k vrcholom československej filmovej novej vlny.

Po poviedkovej knihe Smrt morčete (1969), boli poslednými prózami, ktoré Fuks napísal svojim typickým temno-groteskným štýlom romány Myši Natálie Mooshabrové (1970) a Příběh kriminálního rady (1971).

V 70. rokoch minulého storočia, v čase tvrdej normalizácie zmenil Ladislav Fuks spôsob písania až do takej miery, že román Návrat z žitného pole z roku 1974 mnohí považujú za príliš poplatný dobe. Vtedajší Západ v nie veľmi lichotivom svetle opísal aj v detektívnom románe z roku 1976 Mrtvý v podchodu.

K svojmu originálnemu štýlu písania sa Ladislav Fuks vrátil v 80. rokoch minulého storočia v románoch Obraz Martina Blaskowitze (1980) a Vévodkyně a kuchařka (1983).

Rozporuplný život Ladislava Fuksa dokumentuje aj jeho pokus o manželstvo s bohatou Taliankou Giulianou Limiti. Svadba sa konala v roku 1964 v Miláne, ale skončila škandálom. Počas svadobnej hostiny ušiel totiž Ladislav Fuks s rumunským čašníkom, s ktorým strávil noc. Po škandále, pri ktorom zmizli aj peniaze od svadobných hostí sa spisovateľ tajne, vďaka priateľovi Miroslavovi Plzákovi, uchýlil v pražskej bohnickej psychiatrickej liečebni. Manželstvo bolo napokon zrušené pápežským výnosom.

Komplikovaný a väčšinou osamotený život Ladislava Fuksa, výrazne poznačený totalitami, v ktorých žil, skončil v Prahe 19. augusta 1994.


Téma TASR