Kultúrne pamiatky a zaujímavosti Nitrianskeho kraja (44)

PaedDr.Helena Rusnáková, 22. februára 2019 9:17

Vedeli ste, že obec Dvory nad Žitavou nesie aj prívlastok Obec kráľovských dvorníkov? Dnes ju spoločne navštívime.

Dvory nad Žitavou 22. februára (SkolskyServis.sk) - Obec leží v severovýchodnom cípe Podunajskej nížiny na ľavom brehu rieky Žitavy, 7 km od okresného mesta Nové Zámky . Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1075, kedy Gejza I. Dal časť obce kláštoru v Hronskom Beňadiku.

Kultúrne pamiatky a zaujímavosti Nitrianskeho kraja - Dvory nad Žitavou Foto: Helena Rusnáková


V prvom písomnom zázname je obec uvedená pod latinským názvom Villa Hudvordiensium super aquam Sitou, preložený do slovenského jazyka Osada Dvorníkov nad riekou Žitava.

Archeologické nálezy v obci nasvedčujú, že tu žili ľudia už v období neolitu. Našli sa aj sídliská volútovej a lengyelskej kultúry, tiež kostrový hrob želiezovského typu a mnohé ďalšie archeologické zaujímavosti aj z neskorších období.

Okolo polovice 13. storočia dedinu spustošili Tatári. Po tatárskom plienení dostal dedinu nemecký rytier Ressul . Zhruba po 15 rokoch pokojného držania dediny zavraždil Ressul trnavského mešťana, cestujúceho cez dedinu. Následne sa dostal do konfliktu s trnavskými občanmi a richtárom a prišiel o majetok. Dvory sa stali majetkom ostrihomského biskupstva. V roku 1552 obec zničili Turci. Znovuosídlená bola koncom 17. storočia.
V roku 1827 mala obec 3260 obyvateľov.

Z diela Mihála Vörösmartyho ( Tudományos gyüjtemény, Pest,1829, zv.IV.) sa dozvedáme o zvykoch obyvateľov obce v prvej tretine 19. sroročia : „ … Takmer v strede obce stojí kostol, ktorého vežu zdobia hodiny. Budova plebánie má 8 izieb. Obyvatelia obce sú ľudskí, pohostinní, rešpektujúci náboženstvo spoluobyvateľov, s príslušníkmi reformovanej cirkvi sa navzájom navštevujú, pozývajú sa na svadby i na kar. … Muž z Dvorov je zvyčajne vysoký, silný, svalnatý, zväčša blondín, so smelým pohľadom. Ženy sú nižšieho vzrastu, príjemné, pracovité, bojujúce s predsudkami. Sú presvedčené v návrat mŕtvych domov, veria v strašidlá a bosorky.

Dvorčania zriedkakedy uzatvárajú manželstvo s obyvateľmi iných dedín. Ak sa tak stane, tak si vyberú partnerov zväčša z Gbeliec, Pribety, Zemného, Kolárova a Nesvád. Svadby u chudobných trvajú dva – tri dnia u bohatých od nedele do piatku.

… Spolu oslavujú krst, hody, meniny. Pamiatku zosnulých predkov si každoročne pripomenú omšou, s hlaholom zvonov a pri tejto príležitosti dávajú milodary žobrákom...“

V ďalšom historickom období sa obec rýchlo vyvíjala. Roku 1771 bola daná do užívania nová fara, roku 1776 bol dostavaný kostol, 1860 bola vysvätená Kalvária.

Dňa 16. decembra 1850 prešiel dvorským chotárom prvý vlak na novovybudovanej trati – z Bratislavy do Budapešti.

Okrem kostolov katolíckeho a kostola reformovanej cirkvi, kalvárie sa v obci nachádza niekoľko kaplniek a malých sakrálnych pamiatok. Na pamiatku padlých v 1. svetovej vojne bol v roku 1937 v blízkosti rímskokatolíckeho kostola odhalený pamätník. V obci sa nachádza viacero ďalších pamätníkov a pamätných tabúľ.



Text a foto: Helena Rusnáková

Použitá literatúra:
Mihál Vörösmarty: Tudományos gyüjtemény, Pest,1829, zv.IV.
Machala, D.: Slovenská vlastiveda IV, Matica slovenská 2012, s. 79 -80.
Varsík, Branislav: Zo slovenského stredoveku, SAV, t. Východoslov. tlač., Košice, 1972 - 534 strán.
Rábik,V. - Labanc, P. - Tibenský, M. : Vývoj stredovekých miest na Slovensku ,Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2013.

PaedDr.Helena Rusnáková (OA Šurany)

Stredoškolská učiteľka predmetov nemecký jazyk a dejepis.

Téma TASR