Horehronský viachlasný spev zapísali do svetového zoznamu UNESCO

TASR, 7. decembra 2017 15:30

Komisia posudzovala celkom 35 nominácií.

Bratislava 7. decembra (TASR) – V reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO má Slovensko už piaty prvok. Stal sa ním Horehronský viachlasný spev, o ktorého zápise do svetového zoznamu rozhodli vo štvrtok členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na juhokórejskom ostrove Čedžu na svojom 12. zasadnutí.

FS Šumiačan Foto: TASR


Komisia posudzovala celkom 35 nominácií. "Pri hodnotení slovenskej nominácie nevzniesli ani jednu pripomienku," informovala TASR PR manažérka Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) Lucia Sopková, vychádzajúc z informácií priamo z Kórey, keďže na zasadnutí komisie UNESCO vedie slovenskú delegáciu predseda Rady ministra kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar. Členkou delegácie SR je aj Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie SAV, expertka na nehmotné kultúrne dedičstvo.

Minister kultúry SR Marek Maďarič (Smer-SD) vníma správu z Kórey ako dosiahnutie veľkého úspechu pre Slovensko, pripomína pritom náročnosť, ktorá sprevádza celý proces. "Zápis Horehronského viachlasného spevu do tohto svetového zoznamu dokazuje, ako sú slovenská kultúra a naše kultúrne dedičstvo vo svete oceňované," zdôraznil minister kultúry.

Stála delegátka SR pri UNESCO Klára Novotná poukázala na to, že hodnotiaci orgán vo svojej správe ocenil hlavne spoločenský aspekt viachlasných spevov, ktoré sú aj dnes živým kultúrnym vyjadrením podielu všetkých vrstiev lokálnej populácie od dospelých po deti. "Horehronský spev je vnímaný ako typický miestny fenomén, vytvárajúci po stáročia väzby na tradície, ktorý zároveň prispieva k sociálnej súdržnosti a zachovaniu miestnych tradícií," tlmočila hodnotenie komisie Novotná. Podľa jej slov výbor vysoko ocenil aj komplexný súbor ochranných opatrení SR, zameraných na udržateľnosť prvku, ktorá sa prejavuje v podpore detských folklórnych súborov, medializácii, organizácii národných festivalov, vydávaní zvukových nahrávok, organizácii odborných seminárov a propagácie.

Horehronský viachlasný spev Fs Šumiačan Na Kráľovej holi Oľun Verzia



Horehronský viachlasný spev, typický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi, patrí k najvýraznejším a najtrvácnejším tradíciám regiónu Horehronia. Tradícia tohto typu spievania je spojená s prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo dosídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Je charakteristickým symbolom obcí Vernár, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka. Jednou z najznámejších piesní, ktorá je horehronským viachlasným spevom interpretovaná, je Na kráľovej holi. V národnom zozname mimoriadnych prvkov a praktík nehmotného dedičstva SR figuruje od roku 2016, na základe iniciatívy občianskeho združenia OPORA z Pohorelej.

Horehronský viachlasný spev sa tak pripája k štyrom slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015) a spoločne s Českou republikou Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016).

Na rok 2018 SR predložila spoločne s Nemeckom, Rakúskom, ČR a Maďarskom projekt tradícia Modrotlače v Európe, ktorý bude na programe rokovania 13. zasadnutia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v decembri budúceho roka.

Slovenská republika sa v roku 2018 bude taktiež uchádzať aj o členstvo v tomto výbore. Kandidátom za Slovensko je generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar.

Vieme ukázať svetu to, čo nás robí výnimočnými

Pocit hrdosti, pri ktorej vyhŕkla aj nejaká tá slza, sa zmocnil iniciátora projektu nominácie Horehronského viachlasného spevu na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO Jaroslava Bodnárika, keď sa dozvedel, že tento osobitý prejav nášho ľudu so svojou nomináciou v Južnej Kórei aj uspel.

"Je to nielen pre mňa, ale pre všetkých ľudí, ktorí sa na projekte podieľali, veľkým zadosťučinením. Pre Horehroncov, ale aj ostatných obyvateľov našej krajiny je to dôkaz, že sme skutočne originálni a vieme ukázať svetu to, čo nás robí výnimočnými," povedal TASR.

Aj keď je viachlasný spev ako tradičný prejav prítomný vo viacerých regiónoch Slovenska, podľa Bodnárika je práve spev skupín z Horehronia spomedzi všetkých najoriginálnejší. "Typický je svojou energiou, počuť ho do diaľky. Nielen speváci či folkloristi, ale aj obyčajní ľudia pri jeho prezentácii poznajú, kto ho interpretuje a odkiaľ pochádza," priblížil.

Viachlasný spev môžu spievať minimálne traja interpreti, ale na Horehroní sú aj zoskupenia, kde je 40 spevákov. Repertoár podľa Bodnárika tvoria pesničky zo života, ktoré voľakedy spievali muži aj ženy pri kosení tráv, v hore pri rúbaní dreva alebo vo sviatočné dni.

Bodnárik, ktorý je v bežnom živote projektový manažér knižného vydavateľstva, zbieral podklady pre nomináciu v jednotlivých obciach Horehronia tri roky. Verí, že zápis na zoznam UNESCO ešte viac zviditeľní tento druh ľudového umenia, a to nielen doma, ale i v zahraničí.

Ľudový viachlasný spev patrí už stáročia k najvýraznejším a najtrvácnejším živým prejavom tradičnej ľudovej kultúry na Horehroní. Z hľadiska spôsobu spevu sa horné obce Horehronia (Šumiac, Telgárt, Vernár) v interpretačných nuansách aj tvorbe tónu odlišujú od dolných, kde sú si navzájom najbližšie Pohorelá s Heľpou a Závadka s Polomkou.

Tradícia tohto typu spievania bola spojená s priebojnosťou i vitalitou, prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo dosídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Tradícia spevu v neposlednom rade súvisí aj s náboženským cítením obyvateľov regiónu.

Horehronský viachlasný spev bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Vo štvrtok o tom rozhodli členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na juhokórejskom ostrove Čedžu na svojom 12. zasadnutí.



Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac