Korunný princ monarchie Otto von Habsburg sa narodil pred 100 rokmi

TASR, 20. novembra 2012 10:12

Potomok cisárskeho rodu navštívil niekoľkokrát aj Slovensko. V máji 2001 prednášal na Trnavskej univerzite a Univerzite Komenského v Bratislave.

Najstarší syn posledného rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola IV. Otto von Habsburg Foto: Štefan Puškáš/TASR
Reichenau an der Rax/
Bratislava 20. novembra (TASR) – Bývalý korunný princ Rakúsko-uhorskej monarchie, politik a publicista Otto von Habsburg, syn posledného rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola I., by oslavoval v utorok sté narodeniny.
Otto von Habsburg sa narodil 20. novembra 1912 vo vile Wartholz pri Reichenau an der Rax v Dolnom Rakúsku ako Jeho c.a k. Výsosť Franz Joseph Otto Robert Maria Anton Karl Max Heinrich Sixtus Xaver Felix Renatus Ludwig Gaetanus Pius Ignatius, cisársky princ, arcivojvoda rakúsky, korunný princ český a uhorský. Vtedy nikto nemohol tušiť, aký osud očakáva tohto potomka vládnucej dynastie dunajskej monarchie.
Po smrteľných výstreloch v Sarajeve 28. júna 1914 sa Ottov otec stal následníkom trónu a po smrti cisára Františka Jozefa I. uprostred prvej svetovej vojny nastúpil na trón ako cisár Karol I. v novembri 1918. Po skončení vojny vyhlásili Rakúsku republiku.
Pre Otta von-Habsburga nasledovali dlhé roky exilu. Mal šesť rokov, keď jeho rodičia Karol a Zita z bourbonsko-parmskej vetvy odišli v noci z 23. na 24. marca 1919 do exilu vo Švajčiarsku. V roku 1921 našla bývalá cisárska rodina útulok na Madeire, kde v roku 1922 Karol I. zomrel. Zanechal po sebe vdovu so siedmimi deťmi.
Tulácke roky habsburskej rodiny v exile pokračovali. Po otcovej smrti žila až do roku 1929 v Lequeitiu v španielskom Baskicku a neskôr v belgickom Steenockerzeeli.
Ottovi von-Habsburgovi sa dostalo skutočného európskeho vzdelania. Ako dieťa sa vzdelával v maďarskom, českom a nemeckom jazyku, učil sa aj chorvátske modlitby. Maturitné skúšky absolvoval podľa rakúskych a maďarských učebných osnov v Španielsku. Na univerzite v belgickom Leuvene získal v roku 1935 doktorát politických a sociálnych vied.
Návrat do rodnej alpskej republiky najprv Ottovi von-Habsburgovi podľa rakúskych zákonov odmietali povoliť. Rakúsky ústavný zákon 3. apríla 1919 zrušil všetky panovnícke práva habsburskej dynastie, zakázal šľachtické tituly a vykázal z Rakúska všetkých Habsburgovcov, ktorí sa nechceli vzdať svojich výsad.
V roku 1935 protihabsburské zákony v Rakúsku zrušili. Hitlerov vpád do Rakúska sa 11. marca 1938 uskutočnil pod krycím názvom "Otto". Nacisti znovu nariadili vyvlastnenie a vyhnanie Habsburgovcov. Na Otta von-Habsburga bol vydaný zatykač pre vlastizradu, pretože hlava habsburskej dynastie sa vo francúzskej tlači vyslovila za odpor proti pripojeniu Rakúska k nacistickému Nemecku.
Ottovi von-Habsburgovi sa spolu s bratom Carlom Ludwigom von-Habsburgom podarilo utiecť do USA, kde strávil vojnové roky 1940-1944. Získal si dôveru amerického prezidenta Franklina Delano Roosevelta a v americkom Kongrese sa prihováral za samostatné Rakúsko.
Po druhej svetovej vojne nadobudli protihabsburské zákony znovu platnosť. Otto von-Habsburg vstúpil na rakúsku pôdu prvýkrát v Tirolsku v roku 1945, ktoré opustil po niekoľkých hodinách kvôli hroziacemu vypovedaniu.
Dňa 31. mája 1961 vydal Otto von Habsburg vyhlásenie, ktorým sa vzdal nárokov na trón. Nasledovali búrlivé udalosti. Vláda tzv. veľkej koalície sa nevedela dohodnúť, ústavný súd vyhlásil, že nie je kompetentný rozhodnúť. Správny súd uznal jeho vyhlásenie za dostačujúce, ale 4. júla 1961 ho parlament s hlasmi sociálnych demokratov (SPÖ) a slobodných (FPÖ) vyhlásila za neželanú osobu.
Rakúsky pas bez akýchkoľvek obmedzení dostal Otto von Habsburg až 1. júna 1966. Jeho prvá krátka cesta do Tirolska 31. októbra 1966 vyvolala protesty. V roku 1972 pri príležitosti 50. výročia Paneurópskej únie došlo k historickému podaniu rúk medzi Ottom Habsburgom a kancelárom Brunom Kreiskym vo Viedni.
Otto von-Habsburg získal v roku 1978 aj nemecké štátne občianstvo, ktoré mu umožnilo politickú činnosť v prospech bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU). V roku 1979 začal zastupovať CSU v Európskom parlamente v Štrasburgu. Druhou osou jeho činnosti sa stalo Paneurópske hnutie, kde sa stal sa jeho predsedom.
Desiatky kníh a množstvo vyznamenaní sú viditeľným výrazom činnosti tohto aristokrata a svetoobčana, ktorý hovoril okrem rodnej nemčiny po anglicky, francúzsky, španielsky, taliansky a maďarsky.
V roku 1951 sa Otto von Habsburg oženil s nemeckou princeznou Reginou von Sachsen-Meiningen. Mali spolu sedem detí (päť dcér a dvoch synov).
Potomok cisárskeho rodu Otto von Habsburg navštívil niekoľkokrát aj Slovensko. Napríklad v máji 2001 prednášal na Trnavskej univerzite a Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, absolvoval tiež besedu so slovenskými historikmi v bratislavskom Goetheho inštitúte. V júni 2007 ho do Bratislavy prilákala výstava Korunovačné klenoty, ktorú si potomok jednej z najmocnejších európskych dynastií, napriek vysokému veku - vtedy 94-ročný čulý dôchodca - s veľkým záujmom pozrel.
Otto von Habsburg bol čestným občanom Gabčíkova a zástancom myšlienky vytvorenia maďarskej diecézy so sídlom v Komárne.
Najstarší syn posledného rakúskeho cisára a posledného uhorského kráľa zomrel 4. júla 2011 v Pöckingu v nemeckom Bavorsku vo veku 98 rokov. Telesné pozostatky Otta von Habsburga uložili v 16. júla 2011 po bohoslužbe v Dóme sv. Štefana a smútočnom sprievode ulicami rakúskej metropoly do cisárskej krypty pod viedenským Kapucínskym kostolom, kde je pochovaná väčšina príslušníkov habsburského rodu. Urna s jeho srdcom je podľa jeho želania uložená v starobylom benediktínskom opátstve v maďarskej Pannonhalme.

Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac