Kňaz Juraj Buchholtz ml. skúmal jaskyne aj horstvo Vysokých Tatier

TASR, 3. novembra 2013 6:40

Evanjelický kňaz, prírodovedec, publicista Juraj Buchholtz ml. ako jeden z prvých preskúmal horstvo Vysokých Tatier.

Pamätná tabuľa Juraja Buchholtza ml. v Kežamrku Foto: kezmarok-sk.szm.com
Kežmarok/Bratislava 3. novembra (TASR) - Jeho rodným mestom bol Kežmarok, kde prišiel na svet pred 325 rokmi.

Juraj Buchholtz ml. sa narodil 3. novembra 1688 v rodine evanjelického kňaza. Študoval teológiu a medicínu na univerzitách v Gdansku, Greífswalde a v Lipsku. Po skončení štúdií absolvoval cestu po Nemecku a roku 1714 sa vrátil do vlasti a pôsobil ako rektor na latinskej škole v Paludzi pri Liptovskom Mikuláši. Udržiaval veľmi úzke styky so slovenským polyhistorom Matejom Belom, ktorý bol rektorom evanjelického lýcea v Bratislave a od roku 1718 pracoval pre neho i na poli vedy.

Krásny Liptov ho zaujal a počas tamojšieho pôsobenia sa venoval jeho spoznávaniu z viacerých aspektov. Študoval jeho geologickú stavbu, minerálne vody a iné prírodné zaujímavosti. Ním zakreslená mapa Demänovskej jaskyne bola v skutočnosti prvou mapou jaskyne na Slovensku a uverejnil ju jeho blízky priateľ Matej Bel v roku 1723 vo svojom diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska). Buchholtz prebádal a zakreslil aj Silickú ľadnicu, jaskyne v Jánskej doline, Dobšinskú jaskyňu i Domicu. V jaskyniach bádal aj z iných dôvodov - domnieval sa, že v nich žijú draky a za ich pozostatky považoval nálezy kostí jaskynných medveďov. List, v ktorom písal o Silickej ľadnici Matejovi Belovi a v ktorom ju aj nakreslil, sa zachoval. Venoval sa aj astronomickým pozorovaniam a články o tejto oblasti svojho záujmu publikoval v akademických Vratislavských análoch.

V roku 1723 sa Juraj Buchholtz ml. stal rektorom kežmarského lýcea a evanjelickým kazateľom. Významne sa zaslúžil o bližšie poznanie Tatier. Lásku k prírode vštepoval i študentom. Organizoval s nimi exkurzie do hôr, z ktorých dve - k Zelenému plesu a pod Jastrabiu vežu podrobne opísal. V roku 1725 skúšal prvé výškové merania vo Vysokých Tatrách, ale ich výsledky sa nezachovali. Cenný je jeho dvojzväzkový latinský cestopisný denník Itinerarium seu Diarium, dlhé roky považovaný za stratený, neskôr nájdený a uložený v archíve Matice slovenskej v Martine. Vypracoval panorámu Vysokých Tatier od Veľkej Lomnice a pomenoval na nej 28 vrcholov. Pre žiakov písal drámy, ktoré s nimi každoročne naštudoval a predviedol.

Juraj Buchholtz ml. zomrel 3. augusta 1737 v rodnom Kežmarku. Dožil sa 48 rokov.

Na budove Evanjelického lýcea v Kežmarku odhalili v roku 2011 pamätnú tabuľu s menami šiestich karpatských Nemcov, ktorí tu v minulosti pôsobili a ktorých zaraďujú k priekopníkom poznávania Vysokých Tatier. Nachádza sa na nej aj meno Juraja Buchholtza ml.


Téma TASR