J. M. Hurban sa počas ciest po Morave a Čechách inšpiroval buditeľmi

TASR, 21. apríla 2017 8:00

Jednou z najvýznamnejších činností mladých štúrovcov cez letné prázdniny bolo cestovať po Slovensku a stretávať sa so slovenskými vzdelancami, čo obyčajne boli kňazi oboch hlavných konfesií.

Bratislava 21. apríla (TASR) - Potom vážne a oduševnene diskutovali o potrebe jednoty slovenského národa a nevyhnutnosti pozdvihnutia jeho vzdelanostnej a kultúrnej úrovne. No a popri tom študenti plnili aj úlohu suplikantov, čiže vyberali dobrovoľné peňažné príspevky na školy a fary. Boli teda tak trocha aj „žobraví študenti“, no v tom čase sa to vôbec nepovažovalo za nedôstojné.
Jozef Miloslav Hurban - Archív literatúry a umenia MS Signatúra: K4a/7 Foto: TASR
V roku 1838 Hurban takto prešiel Zvolenskú, Tekovskú a Hontiansku stolicu, ba dostal sa aj do Brezna i do Liptovského Svätého Mikuláša. Na leto roku 1839 si však pripravil náročnejší plán. Už 2. júla sa vybral na cestu k „západným Slovanom“, čo konkrétne znamenalo Sliezsko. No najskôr chcel aspoň letmo spoznať Viedeň. Preto ráno pri hostinci K zlatému slnku v Bratislave nasadol na poštový dostavník a na poludnie už bol vo Viedni.

Spisovateľ a literárny historik Tomáš Winkler v biografickej knihe Perom a mečom o prvých Hurbanových dojmoch vo Viedni napísal: „V tých časoch Viedeň mala okolo tristo tisíc obyvateľov, z toho asi štvrtina boli Slovania. Hurban ju navštívil prvý raz, ba prvýkrát sa ocitol vo veľkom meste. A dojmy? Obrovské. Nadšený je mestom, jeho architektúrou. Ale dosť je aj toho, čo sa mu nepáči, napríklad , že Nemci so Slovanmi zle zaobchádzajú.“

Ako medzi svojimi sa však Hurban cíti v spoločnosti českých vlasteneckých študentov. Tí mu poradili, aby nešiel do Sliezska, ktoré je „národne stratené“, ale na Moravu a ak mu zvýši čas a peniaze, tak aj do Čiech. Navyše, bola tu jedinečná možnosť vycestovať do Brna celkom novou a práve otvorenou železnicou. Tak sa stalo, že slovenský študent Jozef Miloslav Hurban bol jedným z prvých cestujúcich na tejto trati a podľa všetkého na cestovné mal dosť výraznú zľavu. Železnicu otvorili 7. júla 1839, z čoho môžeme usúdiť, že Hurban sa vo Viedni zdržal celý týždeň.

Približne týždeň sa zdržal aj v Brne. Jeho ďalšia cesta ho priviedla do Blanska, potom do Hradca Králové, až nakoniec došiel do Prahy. „Najprv zamieril ku Staněkovcom, kde sa vždy zastavovali Slováci, ktorí cestovali do Nemecka na štúdiá. U Staněkovcov sa stretávali všetci známejší českí vlastenci, Hurban sa teda dostal priamo do ich stredu. Poukazovali mu všetko - krásnu Prahu, jej pamätihodnosti aj českú Budeč, kde sa na ľudovej univerzite vzdelávali učitelia národných škôl, priemyselníci, učiteľky, vychovávateľky a budúce matky“, napísal T. Winkler v spomenutej knihe. Práve tento posledný zážitok a skúsenosť si Hurban dobre zapamätal, ba dokonca aj zapísal.

V Hradci Králové Hurban navštívil aj známu vlasteneckú rodinu Pospíšilovcov, ktorá vlastnila kníhkupectvo a vydávala úspešný časopis Květy, ktoré redigoval syn Jaroslav a v ktorom často publikovali aj štúrovci. No a čo by to bolo za návštevu, keby mu nepredstavili aj ich dcéru Máriu. Tú Máriu, ktorá presne do roka tak očarila Ľudovíta Štúra pri návrate z Halle, že kvôli jej očiam spadol zo schodov. Hurban síce zo schodov nespadol, ale tiež sa hlboko zahľadel do jej očí a neveľmi sa mu chcelo odísť. Ako vidieť, aj obdiv k Češke Márii Pospíšilovej mali Štúr a Hurban podobný a spoločný. No Pospíšilovcom nebolo súdené nadviazať príbuzenské kontakty so Slovenskom. Zostalo len pri kultúrnych. Mladý Hurban si však dobre zapamätal, ako sa skončil Štúrov vzťah k Márii, a nedopustil, aby sa tak stalo s jeho vzťahom s Aničkou Jurkovičovou.

Cesta Jozefa Miloslava Hurbana na Moravu a do Čiech bola úspešná po všetkých stránkach. Hurban si z nej priniesol mnoho zážitkov a cenné skúsenosti, tie najpodnetnejšie sa potom usiloval aplikovať a presadiť aj v slovenskom školskom prostredí na bratislavskom lýceu, ale aj širšie. Hneď za čerstva spísal kultúrny cestopis Cesta Slováka k bratrům slavenským na Moravě a v Čechách, ktorý vyšiel knižne v Pešti začiatkom roka 1841.

Literárny historik Ivan Kusý o diele napísal: „Tento Hurbanov cestopis obsahuje nielen dojmy z cesty, ale aj kultúrnohistorické a ekonomické úvahy, svedčiace o vysokej autorovej vzdelanostnej úrovni i o prenikavom pozorovacom talente. Hurban tu prináša opis svojich zážitkov z cesty, ako aj svedectvo o živote českých miest, o ich ideovej orientácii a o stretnutí s českými buditeľmi. Pozastavuje sa napr. nad biednym postavením robotníka v Brne, ktoré bolo už vtedy priemyselným mestom a obracia sa proti zištnosti fabrikantov, čím otvorene naráža na vykorisťovateľský charakter súdobého spoločenského zriadenia.“

Iný významný literárny historik - Stanislav Šmatlák dielo z literárneho pohľadu vidí takto: „Hurban sa teda už vo svojich prozaických počiatkoch prejavil skôr ako publicista než ako epik, čo napokon potvrdzuje i jeho knižne vydaný cestopis Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách, ktorý podnes zostal čítaním živým a zaujímavým nielen z vecnej, ale aj z reflexívno-filozofickej stránky.“

No a samotný Hurban, ktorý mal svoje mladícke oči všade, slovenským ženám v diele odkázal toto: „Vybozkávame vám ruky alabastrové, ó Slovenky naše: ctiť a milovať neprestaneme vás, keď i vy národ svoj slovenský milovať, drahé a sväté dedičstvo v spevoch a reči národnej uschované brániť a hájiť neustanete! Pozriteže na spanilé Moravanky, na hrdinské peknohlasé Češky: a robte i vy tak podobne.“





UPOZORNENIE: Správa je súčasťou celoročného cyklu informácií TASR o živote a diele Jozefa Miloslava Hurbana pod názvom "Pravde a národu“.




Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac