Ľ. Štúr dokázal za jednu dekádu vybudovať intelektuálny základ národa

TASR, 12. októbra 2018 10:47

V rozhovore pre TASR to povedal maďarský historik József Demmel.

Bratislava 12. októbra (TASR) - Slováci sa začali vnímať až v 19. storočí ako svojbytný národ. Hlavnú zásluhu na tom má Ľudovít Štúr, ktorý za jednu dekádu dokázal sformovať národoveckú komunitu s potenciálom generovať budúce spoločenské zmeny. V rozhovore pre TASR to povedal maďarský historik József Demmel.

"V okruhu Ľudovíta Štúra vznikli dôležité rámce utvárajúce modernú národnú spoločnosť, vlastné, vyrozprávateľné dejiny s víťazstvami a prehrami, vlastnými národnými mýtmi, hrdinami a zradcami, spoločnými skúsenosťami, prežitkami a cieľmi. A táto komunita sa začiatkom 60. rokov 19. storočia vydala na cestu transformácie v spoločnosť. Vznikla slovenská intelektuálna elita, sformovala sa skupina majetných slovenských podnikateľov, vďaka trom gymnáziám sa rozšírila vzdelaná vrstva. Vznikol fragmentárny, hoci nie veľmi silný tlačový trh, ktorého produkciu si nekupoval len úzky okruh inteligencie, ale aj sebavedomí remeselníci, obchodníci, drobná šľachta a gramotní roľníci," vysvetlil Demmel.

Hoci revolučný rok 1848 bol kľúčový pre históriu Maďarov a Slovákov, oba národy mali v rámci Uhorska odlišné ciele, ktoré revolucionárov z ich radov postavili proti sebe. "Maďarskí politici na čele s Lajosom Kossuthom bojovali za modernizáciu krajiny, ktorá sa podľa nich dala uskutočniť len za predpokladu integrácie celej krajiny. Zároveň treba povedať, že integrácia v sebe zahrňovala i zabezpečenie dominancie maďarčiny vo verejnom živote. Na druhej strane, slovenskí národovci bojovali za národnú samostatnosť – za izoláciu Slovákov od iných uhorských občanov. Je zrejmé, že tieto dva procesy si od základu protirečili a konflikty v roku 1848 boli ich logickým vyústením," upozornil Demmel. Podľa neho reformy, ktoré boli v Uhorsku vyústením revolučného roku 1848, pomohli aj Slovákom a budovaniu ich národnej spoločnosti.

"Síce sa o tom často nehovorí, no viacerí zo slovenských národovcov v 60. rokoch 19. storočia boli pomerne zámožní ľudia. Druhá generácia štúrovcov mohla využiť možnosti, ktoré im poskytovala modernizujúca sa krajina. Už to neboli len farári a pedagógovia, ale dobre situovaní podnikatelia, právnici, lekári, inžinieri. Na druhej strane však ako Slováci, najmä po roku 1874, boli vnímaní ako druhoradí občania Uhorska. Myslím si, že to bol jeden z najdôležitejších problémov budovania právneho štátu po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867," konštatoval Demmel.
Ľudovít Štúr Foto: TASR
Mladý maďarský historik už napísal dve monografie týkajúce sa slovenského národného hnutia v 19. storočí a táto téma je zatiaľ dominantným záujmom jeho výskumu. "Počas môjho štúdia na univerzite som sa zaujímal o to, aké boli príčiny rozchodu medzi Slovákmi a Maďarmi, prečo sa v Uhorsku v 19. storočí oslaboval uhorský patriotizmus. Neskoršie som svoje výskumné otázky spresnil a skúmal som, ako sa formovala moderná slovenská národná spoločnosť v Uhorsku, teda ako sa na základe národných kritérií Slováci v 19. storočí vyčleňovali v rámci komplexnej uhorskej spoločnosti. Podľa môjho názoru je to jedna z najzaujímavejších otázok uhorských dejín," dodal Demmel.







Téma TASR