Hudobný skladateľ a klavirista J. N. Hummel zomrel pred 180 rokmi

TASR, 17. októbra 2017 7:01

Hummelova sláva klavírneho virtuóza sa zakladala najmä na jeho mimoriadnych schopnostiach.

Weimar/Bratislava 16. októbra (TASR) - Hudobný skladateľ, klavirista a dirigent Johann Nepomuk Hummel, bratislavský rodák, je autor deviatich opier, niekoľkých klavírnych koncertov, omší a kantát pre zbory. Zomrel 17. októbra 1837 v nemeckom Weimare. V utorok uplynie od jeho úmrtia 180 rokov.
Johann Nepomuk Hummel, Foto: wikipedia
Johann Nepomuk Hummel bol jednou z najvýraznejších a najvýznamnejších osobností v dejinách hudby na rozhraní obdobia klasicizmu a romantizmu. Rodáka z vtedajšieho Prešporka, dnešnej Bratislavy, počas jeho života považovali za jedného z najväčších skladateľov a klaviristov Európy a tešil sa neobyčajnej popularite. Ako skladateľ vynikol predovšetkým v oblasti virtuóznej klavírnej hudby.

Narodil sa 14. novembra 1778 v malom domčeku, ktorý sa v súčasnosti nachádza na dvore jedného z domov dnešnej Klobučníckej ulice a je v ňom umiestnené jeho múzeum. Hummelov otec bol kapelníkom v Prešporku a v rakúskej Viedni. Malý Hummel dostal základy hudobného vzdelania u svojho otca a u skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta. Zázračným dieťaťom bol Mozart taký nadšený, že mu dával hodiny zadarmo a dokonca ho nechal bývať vo svojom dome vo Viedni.

Hummel absolvoval prvý verejný klavírny koncert v nemeckých Drážďanoch v roku 1787. Na Mozartovu radu podnikli Hummelovci - otec a syn - päťročnú koncertnú cestu, ktorá ich zaviedla až do Dánska a Veľkej Británie. Klavírne koncerty, na ktorých sa Hummel v Londýne (dnes Spojené kráľovstvo) predstavil spolu s Josephom Haydnom, sa stali udalosťou roka. Po návrate do Viedne Hummel nadobudol povesť popredného klaviristu a tešil sa vysokému uznaniu aj ako učiteľ hry na klavíri.

Vyvrcholením jeho dovtedajšej kariéry bol post koncertného majstra kapely kniežaťa Mikuláša Esterháziho v rakúskom Eisenstadte, ktorý zastával od roku 1804 a pôsobil tam sedem rokov.

V roku 1811 sa znovu presťahoval do Viedne, kde navštevoval hodiny kompozície u Georga Albrechtsbergera, Antonia Salieriho a vrátil sa k životu slobodného umelca. V rámci celoeurópskeho koncertného turné si upevnil povesť vynikajúceho klaviristu. V tomto čase zintenzívnil svoj kontakt s Ludwigom van Beethovenom, s ktorým ho spájalo priateľstvo, poznačené niekoľkými incidentmi.

Po trojročnom angažmán ako kráľovský kapelník Württemberskej dvornej kapely v nemeckom Stuttgarte (1816-1818) odišiel v roku 1819 do nemeckého Weimaru, kde prijal funkciu kapelníka veľkokniežacieho orchestra. Keďže tam našiel inšpiratívne umelecké prostredie a spolu s básnikom a spisovateľom Johannom Wolfgangom von Goethem patril k najváženejším osobnostiam mesta, zostal tomuto mestu verný až do konca svojho života. Zomrel tu 17. októbra 1837.

Hummelova sláva klavírneho virtuóza sa zakladala najmä na jeho mimoriadnych schopnostiach. Brilantnosť, zvuková plnosť a zreteľnosť jeho prednesu predstihli všetko, čo dovtedy bolo možné počuť.

Okrem toho bol Hummel výborný improvizátor. Jeho talent obdivoval dokonca aj samotný Beethoven. Hummelova knižne vydaná klavírna škola, ktorá poskytuje cenné informácie o jeho estetickom ideáli krásneho a vkusného prednesu ako aj novú prstokladovú systematiku, patrila vo svojej dobe k najobľúbenejším inštruktívno-pedagogickým dielam v oblasti klavírnej literatúry.

Najpodstatnejšiu časť Hummelovho hudobného diela tvorí jeho rozsiahla klavírna tvorba, ktorá zahŕňa takmer všetky dobové žánre. Jadro tejto tvorby tvoria početné skladby pre sólový klavír, 18 skladieb pre klavír a orchester. Popri klavírnych napísal Hummel koncerty aj pre fagot, hoboj, mandolínu a trúbku. Práve koncert pre trúbku si vyslúžil veľkú popularitu.

Okrem inštrumentálnej hudby, ktorá tvorila ťažisko Hummelovho diela, skladal aj duchovnú hudbu (omše, kantáty, Te Deum a podobne), svetské vokálne skladby (kantáty, piesne a zborové diela), javiskové diela (spevohry, opery, monodrámy). Je aj autorom sprievodnej hudby k baletu a pantomíme. Táto oblasť jeho tvorby stála vždy v tieni jeho inštrumentálnych skladieb.

Prešporskí mešťania 16. októbra 1887 slávnostne odhalili v záhrade Grasalkovičovho paláca (v súčasnosti Prezidentský palác) pomník klavírnemu virtuózovi, skladateľovi a pedagógovi Johannovi Nepomukovi Hummelovi. Okrem múzea v Bratislave pripomína skladateľa aj mramorová tabuľa s bronzovým reliéfom z roku 1935 nainštalovaná na rohu ulíc Klobučníckej a Uršulínskej.

Z úcty k tomuto hudobnému velikánovi sa na Slovensku každoročne uskutočňuje Medzinárodná klavírna súťaž Johanna Nepomuka Hummela.



Téma TASR



Používaním stránok SkolskyServis.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac