História: Pred 115 sa narodili bratia Veselovci, iniciátori SNP

TASR, 23. mája 2018 6:40

Bratia Mirko a Milan Veselovci, dvojčatá, sa zaslúžili o vypuknutie Slovenského národného povstania 29. augusta 1944.

Banská Bystrica/Bratislava 23. mája (TASR) - Boli iniciátormi obsadenia budovy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, čím umožnili centrálne koordinovať povstalecké akcie na Slovensku.

Obaja boli aj spoluautormi Proklamácie vojenského revolučného vedenia a Proklamácie predsedníctva Ústredného národného výboru. Od ich narodenia uplynulo už 115 rokov.
Boje o cintorín v Košútoch počas SNP - Ilustračné foto Foto: TASR

Mirko a Milan Veselovci sa narodili 23. mája 1903 vo Zvolene. Dostali vojenské vzdelanie a pôsobili ako dôstojníci v československej, resp. slovenskej armáde, podobne ako ich mladší brat Miloš Vesel, ktorý sa narodil 29. januára 1909.

Po vypuknutí povstania sa Milan stal príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku. V septembri bol vedúcim delegácie na štábe 1. ukrajinského frontu a na ukrajinskom štábe partizánskeho hnutia v Kyjeve, ktorá mala zabezpečiť koordináciu povstaleckých akcií so zámermi sovietskeho velenia. Po návrate sa stal posádkovým veliteľom v Banskej Bystrici. Po ústupe povstania do hôr pôsobil v partizánskej skupine Volkova. Od marca 1945 bol príslušníkom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a zúčastnil sa na oslobodení Slovenska. V roku 1949 ho uväznili a vo vykonštruovanom procese obvinili zo zločinu vyzvedačstva a velezrady a odsúdili. Po odvolaní mu zmenili trest zo 16 rokov na 22. V roku 1955 dostal milosť a o rok neskôr bol právne i občiansky rehabilitovaný. Zomrel 26. septembra 1984 vo Zvolene.

Milanovo dvojča Mirko, presvedčený národovec, sa tiež stal príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku. Zároveň bol členom ilegálneho protifašistického hnutia a spolupracovník občianskych odbojových skupín. Bol stúpencom československej exilovej vlády v Londýne. Počas SNP pôsobil ako prednosta politickej správy Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Zúčastnil sa na rokovaniach s čs. exilovou vládou a Edvardom Benešom v Londýne a neskôr v Moskve bol prítomný na rokovaniach exilovej vlády s moskovským byrom KSČ o povojnovom usporiadaní pomerov v ČSR.

V roku 1948 emigroval do Nemecka, v roku 1950 ho zbavili vojenskej hodnosti. Vrátená mu bola v roku 1991 in memoriam. V Nemecku neprijal občianstvo a do svojej smrti 6. júna 1966 žil v biednych pomeroch.

Mladší brat dvojčiat Miloš Vesel sa takisto zúčastnil na SNP. Na jeseň 1944 ho odsúdili v neprítomnosti na trest smrti. Napriek tomu, že Nemci za jeho chytenie vypísali vysokú odmenu, podarilo sa mu unikať. Po vojne pôsobil v rôznych funkciách na divíznom veliteľstve delostrelectva v Žiline a Ružomberku. V roku 1949 bol poslaný na čiastočný vojenský dôchodok a v roku 1950 ho z politických dôvodov predčasne prepustili z armády. V roku 1964 ho rehabilitovali. Zomrel 22. júna 1989 v Ružomberku. Hodnosť generálmajor in memoriam mu udelili v roku 1991.

Všetci traja bratia boli ocenení početnými vyznamenaniami.





Téma TASR