Na Deň detí oslávi herec Roman Luknár svoju päťdesiatku

TASR, 1. júna 2015 7:33

Je o ňom známe, že sa neučí scenáre, dobrý herec je podľa neho dobrý klamár.

Bratislava 1. júna (TASR) - Roman Luknár patrí medzi najznámejších slovenských hercov svojej generácie. Je všestranným typom herca, ale najradšej má úlohy osamelých hrdinov bojujúcich za svoju pravdu a zmysel života. Je o ňom známe, že sa neučí scenáre, dobrý herec je podľa neho dobrý klamár. Napriek filmovým a televíznym postavám ktoré stvárňuje, je plachý a skrýva v sebe určitú krehkosť. Má rád samotu a tvrdí, že človek je šťastný vtedy, keď sa naučí žiť sám so sebou. Už pár rokov sa venuje reiky. Rád medituje v lese, počúva vtáky a pozoruje srnky. Zvykne hovoriť, že došiel do veku, keď treba odstrihávať v živote všetko, čo človeku nerobí dobre. Takto predchádza nepríjemnostiam. Od života nič nečaká, a preto je šťastný. V pondelok 1. júna sa dožíva 50 rokov.
Roman Luknár Foto: TASR
Roman Luknár sa narodil 1. júna 1965 v Bratislave. Detstvo prežil u starých rodičov v bratislavskej Rači, Dúbravke a v Pezinku. Ako malý býval často chorý. Po polročnom pobyte v Tatranských Matliaroch začal koktať (bol tam sám ako trojročný). Napriek tomu bol v škole úspešný recitátor (vyhral celoštátne kolo Puškinovho pamätníka v Prahe), hrával na klarinete. V desiatich rokoch išiel na svoj prvý konkurz. Odvtedy ho volali hrať prakticky stále.

Jeho prvým televíznym filmom boli Deti z tehlového dvora (1978). V rokoch 1979-1983 vyštudoval všeobecné strojárstvo na Strednej priemyselnej škole v Bratislave. Počas týchto rokov chodil do divadelného súboru LUDUS, kde mu Peter Kuba a Xénia Gracová vštepili základy herectva. Zoznámil sa tu so svojimi neskoršími konškolákmi Michalom Gučíkom, Zuzanou Frenglovou, Miroslavom Nogom, Adym Hajdu a i. V sedemnástich rokoch nakrúcal inscenácie s hercami Slovenského národného divadla (SND). V štúdiu herectva pokračoval ďalej v triede Pavla Mikulíka na Vysokej škole múzických umení (VŠMU, 1983-1987) v Bratislave. Spolu so spolužiakmi Adym Hajdu a Igorom Krempaským účinkoval v úspešnej študentskej inscenácii Maratón, ktorú neskôr divadlo Astorka Korzo '90 zaradilo do svojho repertoára. Po základnej vojenskej službe bol chvíľu členom trnavského Divadla pre deti a mládež a Divadla Korzo '90 (tak sa volalo dnešné divadlo Astorka Korzo '90). Toto obdobie svojho profesionálneho života si veľmi cení, pracovne sa stretol s režisérmi Romanom Polákom a Blahom Uhlárom (Čakanie na Godota, Kde je sever a i.).

Po roku 1989 to Luknára ťahalo do zahraničia. Nemal už žiadne herecké ambície, pretože podľa jeho slov už všetko v tom čase zažil. Do svojho odchodu zo Slovenska v roku 1991 účinkoval v 80 filmoch. Odišiel do Španielska za svojou láskou, herečkou a budúcou manželkou Lolou, s ktorou sa zoznámil v poslednom ročníku VŠMU na Festivale európskych divadelných škôl vo francúzskom Lyone. Oženil sa (1992), založil si rodinu a narodili sa mu dvaja synovia. V Španielsku prežil takmer dvadsať rokov. Spočiatku umýval v reštauráciách riad. Intenzívne sa však učil jazyk. Zlom v jeho živote priniesla hlavná úloha v Šulíkovom filme Záhrada (1995). Bol za ňu nominovaný na Českého leva 1996 za hlavnú mužskú úlohu. Film sa dostal aj na Medzinárodný festival krátkych filmov v španielskom Bilbao. Od toho momentu, účinkoval aj v španielskych filmoch a divadle.

Po rokoch prežitých v španielskom Madride sa dostavila únava a zdravotné problémy. Takmer zo dňa na deň oslepol (pri poslednom predstavení hry amerického autora Tonyho Kushnera o nástupe fašizmu, v ktorej hral jednookého kameramana. Účinkoval v nej každý večer počas štyroch mesiacov, 2003). Po niekoľkomesačných bezvýsledných náročných vyšetreniach chradol a rozhodol sa pre návrat na Slovensko (strata zraku bola psychosomatického pôvodu). Na jar 2004 začal podnikať a v bratislavskej Petržalke na Gessayovej ulici vybudoval krytý detský park Multiaventura. Pri manuálnej robote sa mu opäť vrátil zrak. V septembri 2007 spolu s Adym Hajdu otváral Divadlo v podpalubí - divadelnú loď, prvé slovenské divadlo na Dunaji. Na Slovensko sa definitívne vrátil v auguste 2009. V roku 2012 sa rozviedol. V Bratislave žije so svojím starším synom Lajkom, mladší Janko žije s bývalou manželkou v Madride.

Roman Luknár má zatiaľ za sebou úspešnú profesionálnu kariéru. Účinkoval v desiatkach slovenských, českých, maďarských, španielskych a koprodukčných inscenáciách, televíznych a hraných filmoch: Štvrtá hlava draka, Kára plná bolesti (oba 1985), Štek (1988), Chodník cez Dunaj, Prstienky z kukučiny (oba 1989), Let asfaltového holuba (1990), Záhrada (1995), Kráska v nesnázích (2006), Medvídek (2007), Nestyda, Karamazovi (oba 2008), Tango s komármi, Nedodržaný sľub, Pokoj v duši (všetky 2009), Lidice, Lóve (oba 2011), Kandidát, Smrtonosná pasca: Opäť v akcii (oba 2013), Fair play (2014) a i.

Luknár patrí aj k úspešným seriálovým hercom: Štúrovci (1991), Profesionáli (2008), Panelák (2008-2015), Keby bolo keby, Rádio (oba 2009), České století, Nevinné lži (oba 2013), Neviditeľní (2014), Všechny moje lásky (2015).





Téma TASR