Laureát Nobelovej ceny F. Joliot-Curie zomrel pred 55 rokmi

TASR, 14. augusta 2013 7:33

R. Joliot-Curie predpovedal štiepnu reakciu, ktorej výsledkom by mohla byť riadená výroba energie alebo poriadny výbuch a varoval pred jej využitím v zbrojení.

Paríž/Bratislava 14. augusta (TASR) – Od úmrtia francúzskeho fyzika a chemika Fréderica Joliot-Curieho uplynie v stredu 14. augusta 55 rokov.
Frédéric Joliot a Irène Joliot-Curie Foto: www.nobelprize.org

Fréderic Joliot-Curie sa narodil 19. marca 1900 v Paríži. Vyštudoval polytechnickú školu (École supérieure de physique et de chimie industrielles de la ville de Paris) v Paríži a v roku 1925 na príhovor rodinného priateľa dostal prácu v laboratóriu Marie Curie v Inštitúte rádia. Tu sa zoznámil s jej dcérou Irenou Curie, s ktorou sa oženil v roku 1926.

Vzájomne sa dopĺňali - tichá introvertná Irena so spoločenským Frédericom. Svoje vedecké práce začali v roku 1928 podpisovať menom Joliot-Curie. Spolu sa zaoberali výskumom stavby atómu. Ich najväčším spoločným objavom bola umelá rádioaktivita. Dvojica zanietených vedcov k nej dospela pri pokusoch s ostreľovaním berýlia, hliníka a magnézia alfa lúčmi za vzniku izotopov ďalších prvkov s rôzne dlhými polčasmi rozpadu. Za objav umelej rádioaktivity získala manželská dvojica v roku 1935 Nobelovu cenu za chémiu. Už vtedy Joliot-Curie predpovedal štiepnu reakciu, ktorej výsledkom by mohla byť riadená výroba energie alebo poriadny výbuch a varoval pred jej využitím v zbrojení.

V rokoch 1937 až 1940 v spolupráci s ďalšími vedcami vystaval Joliot-Curie prvý cyklotrón v západnej Európe, zaoberal sa jadrovou reakciou a podmienkami na výstavbu jadrového reaktora využívajúceho urán a ťažkú vodu. Počas druhej svetovej vojny Joliot-Curie zabezpečil, aby nemeckí okupanti nemohli stavať na jeho práci v jadrovom laboratóriu. Keď jeho manželka s deťmi emigrovali do Švajčiarska. On sa ukrýval pod cudzím menom a vyvíjal činnosť v odboji.

Po druhej svetovej vojne sa stal Fréderic Joliot-Curie, na ktorom sa už prejavovali vplyvy nechránenej práce so žiarením, vysokým komisárom pre jadrovú energetiku (1946) a viedol výstavbu prvého francúzskeho jadrového reaktora (1948). V roku 1950 odišiel do dôchodku z politických dôvodov. Ďalej však pracoval vo svojom laboratóriu a angažoval sa politicky. V rokoch 1950-1959 pracoval ako prezident Svetovej rady mieru. Po manželkinej smrti v roku 1956, ktorá zomrela na chorobu jadrových vedcov, leukémiu, prevzal jej miesto v Sorbonne.

Posledné dva roky života strávil zakladaním a rozvojom veľkého centra nukleárnej fyziky v Orsay. Zomrel v Paríži 14. augusta 1958 vo veku iba 58 rokov.



Téma TASR