Eugen Suchoň preslávil slovenskú hudbu vo svete

TASR, 25. septembra 2018 7:32

Vytvoril okolo 100 hudobných diel, zložil symfonické básne, slovenské ľudové piesne pre zbor a orchester, no najväčšie uznanie získali jeho opery.

Pezinok/Bratislava 25. septembra (TASR) – Od narodenia popredného slovenského hudobného skladateľa, jedného zo zakladateľov súčasnej slovenskej hudby, tvorcu prvej národnej opery a hudobného pedagóga a teoretika Eugena Suchoňa uplynie v utorok 25. septembra 110 rokov.
Eugen Suchoň Foto: TASR

Vytvoril okolo 100 hudobných diel, zložil symfonické básne, slovenské ľudové piesne pre zbor a orchester, no najväčšie uznanie získali jeho opery Krútňava (prvá slovenská národná opera) a Svätopluk.

Eugen Suchoň sa narodil 25. septembra 1908 v Pezinku. Ako synovi organistu mu už v detstve znela v ušiach hudba a bol s ňou úzko spätý. V rokoch 1923 až 1930 študoval na Hudobnej škole a Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. V štúdiu pokračoval v Prahe, kde v rokoch 1931 až 1933 študoval skladbu na Majstrovskej škole konzervatória u profesora Vítězslava Nováka.

Významnú kapitolu Suchoňovho odkazu predstavuje jeho pedagogické pôsobenie, ktorého význam podčiarkuje i fakt, že je späté s obdobím formovania profesionálneho hudobného školstva na Slovensku. Po skončení štúdií v roku 1933 začal Eugen Suchoň vyučovať hudobnoteoretické predmety a klavír na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave, v rokoch 1938-1941 bol tajomníkom tejto školy a napokon v rokoch 1941-1948 pôsobil na poste profesora akadémie. Vyučoval aj na Katedre hudobnej výchovy na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave v období rokov 1947-1950. V rokoch 1950-1960 pôsobil ako profesor a vedúci Katedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Po zlúčení tejto školy s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského (1960) tam ako profesor Katedry hudobnej vedy zotrval až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1974.

Ako uznávaná osobnosť v oblasti kultúry sa podieľal na založení Slovenskej filharmónie. Pôsobil aj ako poslanec Slovenskej národnej rady (SNR) v rokoch 1971-1982.

Predstaviteľ slovenskej hudobnej moderny Eugen Suchoň sa inšpiroval dielami klasikov a slovenským folklórom, reagoval na prúdy svojej epochy a na svetovej úrovni sa zaslúžil o vznik nielen nového štýlu hudby, ale aj estetiky. Jeho tvorba zahŕňa javiskové, orchestrálne, vokálne, vokálno-inštrumentálne a komorné diela.

Ako jedného z prvých slovenských skladateľov prenikla tvorba Eugena Suchoňa na zahraničné koncertné pódiá a operné scény. Napríklad jeho Baladickú suitu po slovenskej premiére v roku 1936 uviedli v Prahe a v Drážďanoch, do repertoáru ju zaradili aj v Rakúsku Viedenskí filharmonici. Hrali ju v Rotterdame a Utrechte, v Bazileji, Budapešti, Bukurešti a v Záhrebe. V zahraničí interpretovali aj Žalm zeme podkarpatskej. Sonatína pre husle a klavír op. 11 zaznela v roku 1939 na XVII. festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM) v Krakove.

Opernú prvotinu Krútňava, prvú slovenskú národnú operu vôbec, prvé väčšie dielo, ktoré preniklo do európskeho povedomia a do európskej kultúry, napísal Eugen Suchoň na námet novely Mila Urbana Za vyšným mlynom. Vznikala v rokoch 1941-1949 a prvýkrát ju uviedli v decembri 1949. Opera mala pohnuté osudy a v 50. rokoch 20. storočia ju dokonca upravovali, aby vyhovovala politickým požiadavkám vtedajšieho režimu. Stala sa najhranejšou slovenskou operou mimo Slovenskej republiky. V roku 1954 ju uviedli v Linzi a postupne aj vo viacerých nemeckých mestách vrátane Berlína a Lipska. Popri mnohých stredoeurópskych scénach zaznela aj v Moskve a Saratove, v gruzínskom Tbilisi, ale tiež na univerzite v Lansingu v americkom štáte Michigan (1979). Uviedli ju samozrejme aj všetky slovenské a české operné scény (Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Praha, Brno, Liberec, Ústí nad Labem, Ostrava, Plzeň, Olomouc, Opava, České Budějovice).

Na umelecký štandard Krútňavy nadviazal Suchoň i v nasledujúcej symfonickej suite Metamorfózy. Je autorom aj prvej slovenskej historickej monumentálnej hudobnej drámy Svätopluk podľa predlohy Ivana Stodolu. Toto dielo vytvoril v období rokov 1952-1959, premiéru malo 10. marca 1960 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.

Osobnosť Eugena Suchoňa ocenili aj v zahraničí. Pôsobil napríklad vo funkcii viceprezidenta medzinárodnej organizácie pre ochranu autorských práv (CISAC) v Paríži (1966-1969), či ako člen Akadémie umení Nemeckej demokratickej republiky (NDR) v Berlíne (1975).

Za svoje diela získal množstvo významných domácich i zahraničných ocenení. Udelili mu titul národný umelec (1958), pamätnú medailu Leoša Janáčka (1978), Talichovu medailu (1988), Národnú cenu SR (1991), Medzinárodnú cenu Johanna Gottfrieda Herdera (Rakúsko, 1981), Pamätnú plaketu Bélu Bartóka (Maďarsko, 1981), Pamätnú plaketu Zoltána Kodálya (Maďarsko, 1983).

Prezident SR Ivan Gašparovič udelil Eugenovi Suchoňovi 1. septembra 2008 pri príležitosti Dňa Ústavy SR Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja hudobného umenia.

Hudobný skladateľ Eugen Suchoň zomrel 5. augusta 1993 v Bratislave krátko pred svojimi 85. narodeninami.


Téma TASR