Emil Benčík je priekopníkom literatúry faktu v jej akustickej podobe

TASR, 20. januára 2018 7:21

Dlhoročný rozhlasový autor, redaktor a šéfredaktor, publicista a spisovateľ Emil Benčík patrí medzi najinvenčnejších autorov umelecko-dokumentárnej publicistiky.

Zlatno/Bratislava 20. januára (TASR) - 20. januára bude mať 85 rokov.

Jeden z najproduktívnejších a najvšestrannejších rozhlasových tvorcov pôsobil 20 rokov ako šéfredaktor Hlavnej redakcie literárno-dramatického, kultúrneho a zábavného vysielania Československého rozhlasu a potom aj Slovenského rozhlasu.
Či Slováci mali svojich kráľov alebo nemali, o tom sa vedú polemiky. Nepochybne sme však mali kráľov ducha, z ktorých si Emil Benčík vybral troch a ich pohnuté osudy zachytil v knihe Králi ducha. Tá bola ocenená medzinárodnou cenou Egona Erwina Kischa za najlepšie dielo literatúry faktu v roku 2010. Foto: TASR

Emil Benčík sa narodil 20. januára 1933 v Zlatne. V bývalých Škodových závodoch v Dubnici nad Váhom sa vyučil za sústružníka. Maturoval externe na Pedagogickom gymnáziu v Žiline. V štúdiu pokračoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Pedagogickú činnosť vykonával na Základnej deväťročnej škole (ZDŠ) v Lokci a na Pedagogickom gymnáziu v Krupine. V rokoch 1956 až 1958 bol redaktorom denníka Smena. Od roku 1958 do 1971 pôsobil vo Varšave (Poľsko) ako zahraničný korešpondent denníka Smena, lektor slovenského jazyka a vedúci redaktor časopisu Poľsko. Od roku 1971 do 1990 bol šéfredaktorom Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1990 až do odchodu do dôchodku v roku 1998 bol redaktorom Redakcie umelecko-dokumentárnej publicistiky Slovenského rozhlasu.

Pod Benčíkovým vedením vznikol a sedemnásť rokov sa vysielal prvý rodinný rozhlasový seriál s názvom Čo nového, Bielikovci. Za jeho vedenia sa rozvinula tvorba pôvodných rozhlasových hier, verejných nahrávok zábavných programov a umelecko-publicistických žánrov - rozhlasových fíčrov. Sám Emil Benčík počas svojej štyridsaťročnej autorskej spolupráce s rozhlasom vytvoril niekoľko sto umelecko-publicistických, dokumentárnych, dramatických, literárnych a humoristicko-satirických diel a rozhlasových fíčrov. K najznámejším patrí jeho umelecko-publicistický a dokumentárny seriál o Alexandrovi Dubčekovi - Prvý muž Pražskej jari, ktorý vyšiel aj na zvukových nosičoch. Ďalej sú to historické fíčrové cykly o Slovenskom národnom povstaní (SNP) - Dies veritatis - Deň pravdy, o tragédii slovenských Židov - Život a smrť s Dávidovou hviezdou, o druhej svetovej vojne a vzburách proti totalitnému režimu - Hlavou proti múru i o nežnej revolúcii a odchode bezmocných mocných - Keď prišlo na lámanie chleba a mnohé ďalšie.

Je tiež tvorcom desiatok publicistických portrétov slovenských osobností z oblasti literatúry, kultúry a vedy, ktoré vysielal v cyklických reláciách Ľudia, fakty, udalosti, Sólo pre..., Takí sú rozhlasáci. Zaoberal sa aj teóriou rozhlasových žánrov v publikácii s názvom V službách rozhlasu. Ako prvý autor získal za rozhlasovú tvorbu Cenu Vojtecha Zamarovského (2001) a Zlatú medailu Alexandra Dubčeka (1998).

Emil Benčík sa venuje sa aj literárnej tvorbe. V knihe poviedok Rebrík do neba (2008) autor jemne a vtipne paroduje zneužívané predstavy o nebi a pánubohu. Jeho humor je láskavý a dobrosrdečný, hravý a nenásilný, nevysmieva sa nikoho neuráža. V ďalších poviedkach načrel do koloritu neveľkej slovenskej dejiny svojich spomienok, tiež z humorného pohľadu. V monografii Bohatá žatva Andreja Chudobu (2011) sústredil spomienky na rôzne obdobia spisovateľovho života. Benčíkov biograficko-beletrizujúci triptych Králi ducha (2010) o posledných chvíľach života troch slovenských "kráľov ducha" – Janka Kráľa, Svetozára Hurbana Vajanského a Pavla Országha Hviezdoslava bol ocenený prestížnou Cenou Egona Erwina Kischa (2011).




Téma TASR